Krátke zaujímavosti Short curiosities
Krátke zaujímavosti
Psychologické dôsledky peňazí
V roku 2006 robila Kathleen D. Vohs spolu so svojimi kolegami výskum o tom, aké psychologické dôsledky majú peniaze.
Hlavným zistením bolo, že peniaze menia nielen motiváciu
človeka, ale aj jeho správanie k iným ľuďom. Výsledky deviatich experimentov ukázali, že peniaze prispievajú k pocitu
sebestačnosti, kedy ľudia preferujú byť nezávislí, teda menej
žiadajú o pomoc, ale sú aj menej ochotní pomáhať. V porovnaní s ostatnými účastníkmi výskumu, ľudia, ktorí disponovali
väčším množstvom peňazí, preferovali hru aj prácu osamote a
bez toho, aby si to uvedomovali, volili väčšiu vzdialenosť medzi
nimi a ich novými známymi.
Tieto zistenia však nemožno zovšeobecňovať na všetkých majetnejších ľudí, čoho príkladom sú mnohí bohatí ľudia prispievajúci na charitatívne účely. Je však dobré si niektoré z týchto
skutočností včas uvedomiť a svojim správaním dokazovať, že
skutočnosť môže byť aj iná.
Ilúzia peňazí
Chybné stotožňovanie subjektívnej hodnoty peňazí s ich nominálnou reprezentáciou nazývame ilúzia peňazí. Prejavuje sa
ako tendencia ľudí rozmýšľať o peniazoch v nominálnych, nie
v reálnych hodnotách. To však môže mať dôsledky na príjmy,
transakcie, vnímanie férovosti a morálky, investície a dohody.
Najvýraznejšie sa táto ilúzia prejavuje v časoch inflácie a deflácie, kedy je reálna hodnota peňazí nižšia alebo vyššia.
Podľa ekonóma Fishera ide o vážny defekt, pretože ako jednotku hodnoty používame vec, ktorej hodnota sa veľmi mení.
Ilúzia peňazí je najvýraznejšia v troch oblastiach: v zotrvačnosti
cien, v zákonoch a zmluvách a v diskurzoch v médiách a medzi
ľuďmi. Tieto situácie nezohľadňujú infláciu alebo defláciu, ako
by sme mohli racionálne očakávať.
Vysvetliť ilúziu peňazí sa snažili ekonómovia aj psychológovia.
Podľa psychológov poskytujú nominálne ceny pohodlné vodítko pre určenie hodnoty takmer čohokoľvek. Reálne ceny
považujú ľudia za potrebné vypočítavať len v situáciách, keď
sa to javí ako veľmi dôležité.
(Zdroj: Shafir, Diamond & Tversky, 1997)
Ako vzniká šťastie
Pokiaľ si myslíte, že šťastie je úmerné množstvu peňazí, mýlite
sa. Bohatstvo poteší človeka len nachvíľu a rýchlo si naňho
zvykne. Preto prichádzajú do úvahy ešte ďalšie faktory, ktorými sú genetika a vlastné aktivity. Výskumníci zistili, že až
približne 50% spokojnosti so životom tvoria genetické faktory, čiže určitá zdedená predispozícia človeka byť či už večný
optimista alebo zamračený pesimista.
Význam vlastných aktivít pre pocit šťastia a spokojnosti sa
odhaduje na 40%. Výhodou týchto aktivít je, že ich môžeme
striedať a vyberať si ich podľa vlastných preferencii . Zvyšných
10% má k dispozícia vláda, ktorá môže prispieť k šťastiu a
spokojnosti prostredníctvom kvalitného zdravotníctva, školstva, životného prostredia a úrovne dôvery v ňu.
Hazardérsky klam
Hazardérsky klam (gambler´s fallacy ) je tendencia domnievať
sa, že budúce pravdepodobnosti sú ovplyvnené predchádzajúcimi udalosťami, hoci tie zostávajú v skutočnosti nemenné.
Táto heuristika, čiže akási skratka v myslení, vychádza z mylného predpokladu, že keď vyzerá sekvencia náhodných udalostí
nenáhodne, t.j. vyskytuje sa v nej určitá pravidelnosť, zvyšuje
sa pravdepodobnosť, že dôjde k obratu. Príkladom je odhad,
ktorá strana mince padne. Ak v predchádzajúcich hodoch
padla viackrát po sebe hlava, podľa tejto heuristiky pri ďalšom hode posudzujeme pravdepodobnosť, že padne znak za
vyššiu. V skutočnosti je však pravdepodnosť stále rovnaká 50:50. Tento klam je dôležité si uvedomiť a nepodliehať mu
najmä v ekonomických rozhodnutiach, pretože môže mať nemalé následky na váš konečný stav peňaženky.
(Zdroj: Kahneman & Tversky)
Ako sa rozhodujú sebavedomí optimisti
Aj keď v bežnom živote považujeme sebavedomie a optimizmus za pozitívne vlastnosti, v oblasti rozhodovania patrí sklon
k optimizmu k odchýlkam od racionálneho rozhodovania.
Kombinácia sebavedomia a optimizmu totiž spôsobuje, že
ľudia preceňujú svoje znalosti a schopnosť kontroly nad situáciou, naopak podceňujú riziká v známych situáciách a majú
averziu k neurčitosti. Ľudia s týmito vlastnosťami tiež uprednostňujú ľahko dostupné informácie a prekvapujú ich udalosti, ktoré sú štatisticky vysvetliteľné a teda opodstatnené. Ak
však k tejto skupine ľudí patríte, odborníci majú pre vás jedno
odporúčanie. Aby ste si popri Vašich úspechoch pamätali aj
menej úspešné situácie, veďte si ich zoznam a zohľadňujte ich
pri vašom rozhodovaní.
Tolerancia k finančnému riziku
Výskumy z oblasti biológie a neurovedy ukázali, že existuje
všeobecný sklon k riziku vo všetkých oblastiach života. Pozorovania však dokazujú nekonzistentné správanie ľudí. Priaznivec adrenalínových športov totiž nemusí byť zároveň fajčiarom
alebo hazardný hráč nemusí obľubovať aj adrenalínové športy.
To znamená, že v jednej situácii je tolerantný k riziku, v inej sa
mu však skôr vyhýba resp. ho nevyhľadáva. Na čom sa však výskumníci zhodli je fakt, že existuje istá osobnostná črta, ktorou
je všeobecný sklon k rizikovému správaniu.
Podľa demografických faktorov sú náchylnejší k riskovaniu
muži, slobodní ľudia, podnikatelia a mladí ľudia. Podiel ľudí
ochotných akceptovať nadpriemerné a vysoké finančné riziko
je však relatívne nízky. Nepresahuje ani štvrtinu populácie.
(Zdroj: Faff, Hallahan & McKenzie)
Autor: Mária Synáková
30