ÚVAHA
Pravda je pre nás všetkých vtedy to, čo
nám je predkladané rodičmi, starými rodičmi,
úzkym okruhom ľudí, kam patríme – škôlkou,
školou, učiteľmi, vychovávateľmi. Tými, čo nás
úzko formulú a smerujú. Keď oni povedia, čo
je čierne – v tomto období života to väčšinou
prijímame ako fakt a „pravdu“.
Vo všeobecnosti si vytvárame svedomie
na základe lojality voči tejto skupine ľudí.
Vzťahovo je tou primárnou potrebou snaha
PATRIŤ. Prijímame a nasáváme, to čo vnímá-
me ako podstatné. To, čo nám umožňuje
začleniť sa.
Niekdy v období puberty, dospievania,
vstupujeme do „leta“ svojho života – najdlh-
šieho, najvýraznejšieho životného obdobia.
Silno sa nám vyvíja ego, objevujeme širšiu
komunitu, pravdy a uhly pohľadu. Formuje
nás silnejší „kmeň“. Túžime patriť do spolo-
čenstva, kde už ho nemusí výhradne tvoriť
naša pôvodná rodina. Objavujeme širší te-
rén. Vytvára sa nám lojalita podľa toho, kam
sa CHCEME zaradiť, pričom vnímame široké
možnosti voľby.
Predošlá „čierna“ nám možno zosivne,
alebo až zbelie. Transformujeme svoje hod-
noty. Naše svedomie má znovu inú „tvár“ či
charakter. Už nám nestačí patriť, ale začínáme
sa POROVNÁVAŤ a podľa toho určovať svoju
hodnotu.
Je to obdobie, ktoré z pohľadu dĺžky ľud-
ského života trvá najdlhšie. Je v ňom silný
dôraz na výkon, zameranie, smer. Je to ob-
dobie, keď zreje to, čo bolo zasiate. Z kvetov
sa stávajú puky a postupne dozrievajú plody.
Komunitu a „kmeň“ okolo seba si aktív-
ne volíme. Už nám nestačí prijímať, TÚŽIME
PRODUKOVAŤ, TVORIŤ, KREOVAŤ svet okolo
nás.
Je to veľmi individuálne, no väčšinou nie-
kedy po 60-ke začína obdobie, ktoré možno
nazvať „jeseň“ života. Je výrazne o zdrojoch
– ich kumulovaní, zhodnocovaní. Už “vieme“,
máme z čoho čerpať. Máme zdroje, z ktorých
môžme sýtiť seba, aj iných.
Toto obdobie už nie je o tvorení, či pro-
dukovaní v zmysle merateľného výkonu. Toto
OBDOBIE JE O HODNOTÁCH.
Ako človek, ktorý kráča svojou cestou,
ale jeho cesta už nie je o samotnom kráčaní.
Jeho cesta sa naopak deje vďaka schop-
nosti sa obzrieť, zastaviť, precítiť. Či vidieť aj to,
čo predtým nebolo zjavné. Alebo jednoducho
ani netušil, že sa to vôbec môže.
ČO ODMIETA SYSTÉM?
alebo
ČO SME ZANEDBALI? (ELDERSHIP I.)
Ako spoločnosť strácame to, na čom sme
historicky ako ľudstvo rástli, dospievali, zre-
li. Rozmer starešinovstva (eldership) kedysi
prinášal to, čo si teraz vkladáme do života
za pomoci rôznych guru, lektorov, motiváto-
rov, učiteľov osobného rozvoja.
Kedysi (najmä v kultúrach, ktoré prefe-
rujú/preferovali komunitnejšie fungovanie)
to však prinášala stará, zrelá žena/starý, zrelý
muž.
Teraz je žiaľ označenie „starý člověk“ až
synonymom straty sily, neschopnosti. Stalo
sa čímsi dehonestujúcim.
V indiánských kmeňoch existovali rady
starších, popri ohni sedeli tí vyvolení, kto-
rí si najviac pamätali, zažili. Práve tí mali
úctu a zažívali dôveru všetkých ostatných.
Po odporučenie a rady sa chodievalo k ved-
mám. Sklenené gule držali v rukách zrelé
čarodejky.
KRÁTKE ODBOČENIE - ÚVAHA O „DOBRÝCH
RADÁCH“
Tu by som sa rada na chvíľočku zastavila.
Zrelosť, či múdrosť neznamená schopnosť
dať dobrú radu, mať vždy správny názor, či za-
ručené odporučenie.
Napriek múdrej vete - „dobrými radami je
vydláždená cesta do pekla“ - sa práve toto veľa
deje. Dávame a dostáváme rady na počkanie,
vo väčšine prípadov nevyžiadané. Dobrých rád
za každú cenu má v dnešnej dobe každý viac
než dosť. Radí každý naokolo, vrátane médií,
sociálnych sietí, duchovnej literatúry.
SLOVILCO/ časopis nielen pre stomikov
23