končatiny pochopiteľne čerstvú krv účinne nie je možné nasať. Ponúka sa teda jediná, skutočne efektívna možnosť riešenia, spočívajúca v cyklickom striedaní pretlaku a podtlaku pôsobiaceho na liečenú končatinu. Táto metóda je už známa desiatky rokov, ale až v poslednej dobe bolo dosiahnuté jej zásadné technické zdokonalenie, ale aj celkom prevratné zavedenie pokrokových možností priebežného monitorovania objektívnej účinnosti tejto terapie a tým aj jej počítačového riadenia v reálnom čase priebehu procedúry.
Vákuovo-kompresívna terapia( VCT) je fyzikálne- liečebná metóda, ktorá slúži pre účinnú terapiu porúch periférneho prekrvenia končatín, ich nedostatočného metabolizmu a zhoršenej trofiky rozličného pôvodu. Hlavne sa jedná o uvedené ochorenia tepien predovšetkým dolných, ale niekedy aj horných končatín, spôsobované poškodením tepien, najmä arteriosklerózou a cukrovkou. Vákuovo-kompresívna terapia je tiež schopná prispievať k účinnej liečbe žilných ochorení, najmä najrozšírenejšieho z týchto ochorení- chronickej žilnej nedostatočnosti čiže lymfovenóznej insuficiencie. Bolo rovnako preukázané, že vákuovo-kompresívna terapia účinne lieči aj najzávažnejšie komplikácie tohto ochorenia, ktorými sú bercové vredy. Pritom chronickou žilnou nedostatočnosťou trpí minimálne 5 % populácie, bercovými vredmi približne 1 %. Musíme pripomenúť, že cievna zložka sa uplatňuje pri množstve ďalších ochorení končatín, napr. pri postihnutí periférnych nervov, degeneratívnych a poúrazových chorôb pohybového aparátu končatín aj niektorých svalových ochoreniach končatín, následkoch úrazov, operácií na končatinách alebo stavoch spojených s centrálnymi postihnutiami obehu či nervovej sústavy. Všade tam môže vákuovo-kompresívna terapia nájsť svoje nezastupiteľné miesto.
Dôvodom jej značne širokého spektra liečebného využitia je hlavne samotný mechanizmus jej účinku. Liečená končatina je hermeticky, ale pritom beztlakovo, uzavretá v liečebnom aplikátore, v ktorom je vystavená prísne riadenému periodickému striedaniu pretlakového a podtlakového prostredia. V podtlakovej fáze dochádza najskôr k zvýšenému prísunu čerstvej okysličenej krvi s kyslíkom, živinami, respektíve i farmakami, prenikajúcimi tak do liečených tkanív. Nutné je aj dosiahnutie ešte ďalšieho, druhotného poklesu tlaku nie len v celom vnútornom prostredí liečenej končatiny, ale aj vnútri ich artérií a kapilár. Toto pôsobenie totiž stimuluje vznik a rozvoj kolaterálneho tepnového riečišťa funkčnou premenou preexistujúcich anastomóz. Nové tepnové obchvaty môžu, najmä u multisegmentálnych tepnových zúžení, prevziať úlohu hlavných kanálov toku čerstvej
18 krvi a tak pacienta dlhodobo zbaviť jeho problémov s periférnym prekrvením. Zároveň dochádza k otváraniu inak uzavretých kapilár a zrejme aj k tvorbe kapilár nových.
Po tejto relatívne krátkej podtlakovej fáze liečebnej procedúry však musí nevyhnutne nasledovať fáza pretlaková. Tá nasatú krv, ktorá už svoju úlohu splnila, aktívne vytlačuje žilným systémom a zároveň tak zlepšuje arteriovenózny tlakový spád v kapilárnej oblasti. To má za následok opätovné zvýšenie prekrvenia, ale zvýši sa aj absorpcia tekutín a metabolitov z postihnutých tkanív. Fyziologicky zvýšeným arteriovenóznym tlakovým spádom dochádza k zvýšenému prietoku krvi kapilárami. Súčasne sa zmenšuje celkový objem venóznej krvi, znižuje sa trombotická aktivita a zrýchľuje sa lymfatická drenáž.
Všetky tieto procesy sú veľmi dôležité pre zlepšenie cievneho zásobovania končatiny a výsledok liečby sa prejavuje veľmi rýchlo. Už po jednej, prípadne po niekoľkých liečebných procedúrach trvajúcich približne pol hodiny sa stav končatiny výrazne zlepšuje, a to tak subjektívne, ako aj objektívne. Toto zlepšenie pretrváva dlhodobo, prípadne je možné sériu procedúr pravidelne opakovať a tak udržiavať liečenú končatinu v optimálnom stave. Významné je použitie vákuovo-kompresívnej terapie tak v primárnej i sekundárnej prevencii, ako aj pri liečbe už rozvinutých problémov.
V ťažších prípadoch komplikácií porúch prekrvenia je nutné počítať s potrebou podania väčšieho počtu procedúr, prípadne s častejším opakovaním liečebných sérií. Dlhoročným sledovaním pacientov bolo zistené, že aj v prípadoch stavov hraničiacich s potrebou amputácie končatiny je možné uplatnením vákuovo-kompresívnej terapie končatinu indikovanú k amputácii celkom zachrániť, odhadom v 40 % prípadov. Obmedziť pôvodne plánovanú celokončatinovú amputáciu napríklad na amputáciu len jedného alebo dvoch prstov je možné tiež v približne v 40 %. Tieto výsledky dosiahli prístroje staršej konštrukcie.
U celkom moderných zariadení, pri ktorých má lekár k dispozícii priebežnú informáciu o reakcii končatiny na túto fyzikálnu liečbu a kde sú parametre terapie optimalizované riadiacim počítačom, môžeme očakávať ešte vyššiu účinnosť. Dôležité však je, aby vákuovo-kompresívna terapia bola vo všetkých indikáciách aplikovaná včas, vtedy môže zásadným spôsobom prispieť k rýchlemu a úplnému odstráneniu pacientových problémov.
Vákuovo-kompresívna terapia zatiaľ nachádza svoje hlavné uplatnenie najmä v liečebnej rehabilitácii
• 2013 • www. zdravsi. sk