stupnice kvintového a kvartového kruhu, bolo by to falošné. Znamenalo to, že hlavne
klávesové nástroje sa museli preladiť do tej tóniny, v ktorej bola príslušná skladba napísaná.
Temperovaná tónová vznikla ako výsledok rozvoja nástrojovej hry a harmonického
myslenia. Koncom 17. storočia vychádzala do popredia stále viac požiadavka plynulého
prechodu po všetkých tóninách bez potreby neustále prelaďovať klávesové nástroje. Do praxe
ho však zaviedol nemecký teoretik a organista Andreas Werckmeister (1645 – 1706), 28 pričom
sa pričinil o jeho rozšírenie po celom Nemecku. V prípade temperovanej tónovej sústavy
propagovanej Andreasom Werckmeistrom išlo zjednodušene povedané o matematické
rozpočítanie pythagorejskej komy 29 medzi všetkých dvanásť tónov chromatickej stupnice.
Temperovaná tónová sústava na základe toho riešenia zrovnoprávnila enharmonické tóny,
všetkých dvanásť tónov chromatickej stupnice a stratil sa veľký a malý celý tón a veľký a
malý poltón. Temperovaná tónová sústava zasiahla do vývoja hudby až do súčasnej doby, ba
dokonca skladateľské technológie od obdobia klasicizmu, cez romantizmus až po výboje
hudby 20. storočia by neboli bez nej mysliteľné.
3.2 Dobová estetika a jej vplyv na symboliku hudobných nástrojov
Didymická tónová sústava bola podmienkou na praktické využívanie afektovej teórie
a na ňu úzko naviazanú hudobnú rétoriku. O podstatu didymickej tónovej sústavy sa opiera
učenie o afektovom citovom poslaní jednotlivých tónin. Zaujímavosťou je, že mnohé tóniny
majú iné citové vyjadrenie, ako je tomu v temperovanej tónovej sústave. Podľa Johanna
Matthesona (1681 – 1764) sa pri niektorých tóninách stretávame s týmto afektovým
vyjadrením:
a mol – bedákanie a niečo žalujúce (Mattheson. 1713, s. 238),
C dur – drsná a drzá vlastnosť (Mattheson. 1713, s. 240),
F dur – najkrajší sentiment na svete (Mattheson. 1713, s. 241),
A dur – veľmi oslovujúca tónina, vyjadruje niečo žalujúce a smutné (Mattheson. 1713,
s. 250).
Z dnešného pohľadu je zaujímavým javom, že durová tónina – A dur - vyjadruje smutné
nálady.
Pod vplyvom zavedenia temperovanej tónovej sústavy stratilo afektové vyjadrenie tónin
význam a po afektovej stránke sa z akustického hľadiska všetky zrovnoprávnili. Nastalo iba
28
O zavedenie temperovaného ladenia sa snažili už v 15. storočí teoretici Ramos de Pareja (1440 – 1522)
a Franchinus Gaffurius (1451 – 1522).
29
Pythagorejská koma predstavuje frekvenčnú nezrovnalosť medzi tónmi c a his, ktorá nastane, keď postupujem
12 kvintovými krokmi smerom a 7 oktávovými krokmi smerom nadol. Pythagorejská koma predstavuje 12/51
poltónu (Janoušek. 1979, s. 69).
12