intervalov kvinty (alebo kvarty) a oktávy. Táto sústava býva označovaná ako
pythagorejská tónová sústava.
Približne v polovici 16. storočia sa začína tónová sústava odvodzovať novým
spôsobom tak, že ku kvinte a oktáve sa ešte priberá malá a veľká tercia. 24 Táto
didymická tónová sústava, sa označuje častokrát aj ako prirodzené ladenie. 25
Hudobná prax a rozvoj stavby klávesových hudobných nástrojov podnietili koncom
17. storočia vznik tónovej sústavy, ktorá vychádzala z rôzneho typu vyrovnania –
temperovania - frekvenčných nezrovnalostí intervalov, ktoré so sebou prinášajú dve
predchádzajúce tónové sústavy. Tento druh ladenia – tónovej sústavy sa nazýva
temperované ladenie 26 alebo temperovaná tónová sústava (Špelda.1978, s. 63).
Pre úplnosť uvádzame, že pre potreby muzikológie vznikla centová tónová sústava,
ktorá vychádza z podstaty temperovaného ladenia. Jednotkou je cent, ktorý
predstavuje stý diel temperovaného ladenia. Z toho vyplýva, že poltón má 100 centov
a celá temperovaná oktáva 1200 centov, oktáva má 12 poltónov (Janoušek. 1979, s.
73). Na základe centovej tónovej sústavy môžeme presne určiť rozdiely medzi
jednotlivými tónovými sústavami.
Pre problematiku symboliky a pre vyjadrenie myšlienkového posolstva hudobných
nástrojov majú význam hlavne didymická tónová sústava a temperovaná tónová sústava. 27
Didymická tónová sústava prináša niektoré charakteristické znaky, ktoré ovplyvnili
nielen spôsob hry na hudobných nástrojoch, ale aj estetiku hudby obdobia baroka a tým aj
schopnosť hudobných nástrojov vyjadrovať myšlienky emocionálnym spôsob, či prevziať na
seba možnosti symbolického vyjadrovania sa. Pre didymickú tónovú sústavu je príznačný
veľký a malý celý a veľký a malý poltón. Ukážeme si to pri porovnaní stupnice C dur a D
dur, pričom zistíme, že tón e v stupnici D dur je o niečo nižšie ako v C dur – v D dur je d – e
malým celým tónom, v C dur je d – e veľkým celým tónom. Rozdiel medzi veľkým a malým
celým tónom predstavuje pomer 81:80 a označuje sa syntomická koma. Z uvedeného
vychádza, že v tejto tónovej sústave sa nedalo plynulým spôsobom prechádzať cez všetky
24
Pre vznik didymickej tónovej sústavy má veľký význam spis Giosefa Zarlina (1517 – 1590) Instituzioni
harmoniche z roku 1558, ktorý sa vo svojej podstate opieral o akustické merania starogréckeho učenca
Aristoxena (370 – 300 p. n. l.).
25
Pojem ladenie je v tomto prípade veľmi nepresný, pretože história pozná niekoľko desiatok spôsobov ladenia
v rámci didymickej tónovej sústavy. Dokonca aj pri temperovanej tónovej sústavy poznáme dve jej základné
podoby – nerovnomerná a rovnomerná, v rámci ktorých je tiež niekoľko spôsobov ladenia.
26
Pre lepšiu presnosť sa teba pridržiavať pojmu tónová sústava. V súčasnosti Svetový úrad pre miery a váhy
uznáva 6 rôznych podôb ladenia v rámci temperovanej tónovej sústavy.
27
Treba však podotknúť, že hráči predovšetkým na sláčikových hudobných nástrojov hrávajú v sólových
skladbách aj v súčasnosti v intenciách pythagorejskej tónovej sústavy.
11