na sLoVíčko s…•
Keď si však zhodnotíme všetky tieto
vývojové rozhrania, v konečnom dôsledku stále dochádzalo k nejakému zhoršeniu slobody povolania a zhoršovania
spoločenského postavenia lekárenstva
napriek evidentnej snahe, ktorú sme
ako lekárnici mali.
Spôsob legislatívnej práce vedenia
SLeK bol taký, že sme sa zúčastnili rokovaní o všetkých dôležitých návrhoch zákonov. Boli sme preto mimoriadne frustrovaní z toho, keď vtedajší minister
Uhliarik pripravoval nový zákon o liekoch, dnes známy pod číslom 362 z roku
2011 a komora bola z procesu jeho prípravy absolútne vynechaná. Boli sme
postavení pred hotový zákon. Vďaka našej iniciatíve sa niektoré veci v tomto hotovom návrhu zákona podarilo zmeniť,
iné sa zrealizovali až za súčasnej ministerky Zvolenskej. Ale zďaleka tieto zmeny nezodpovedajú našim predstavám,
ktoré sme presadzovali v prospech lekárenstva.
Asi najmarkantnejšia ukážka ignorancie zo strany štátu bola pri príprave
zákona o rozsahu a podmienkach úhrady
liekov. V rámci medzirezortného pripomienkového konania Slovenská lekárnická komora vzniesla 124 zásadných
pripomienok.
Po vyhodnotení pripomienkového konania legislatívna rada vlády odporučila
tento návrh zákona prepracovať. Do
týždňa od tohto odporúčania bol do parlamentu predložený úplne nový zákon,
úplne iného charakteru, ktorý sa odbornej verejnosti na pripomienkovanie už
nepredložil s odôvodnením, že na pripomienkovanie predložený bol. Toto mož< no považovať za elegantné obídenie legi18
Lekárnické Listy® • september 2014
„Proces zmeny vnímania povedomia trvá a bude trvať roky,
ale mám pocit, že sme sa už niekam posunuli a aj odborná
aj laická verejnosť chápe, že inštitúcia ako komora nie je
lobistickým združením, ktoré má zastupovať pár vybraných
jedincov, ale je to skutočne odborný subjekt, ktorého
primárnym záujmom je kvalita poskytovania lekárenskej
starostlivosti a kvalita výkonu povolania farmaceuta.“
slatívnych pravidiel vlády, ale i elementárnej slušnosti, lebo odborná verejnosť
sa nemohla vyjadriť k zásadnému návrhu
zákona, ktorý zmenil princípy kategorizácie, zmenil spôsob tvorby cien liekov,
a ktorý bol pripravený pár jednotlivcami
na MZ SR. Takto si nepredstavujeme legislatívnu prácu.
Naše najzásadnejšie pripomienky sa
týkali vernostných systémov, legalizácie
sieti lekární, ale aj kompetencie poskytovania lekárenskej starostlivosti či osobnej prítomnosti odborného zástupcu
v lekárni. Ďalšie naše legislatívne návrhy
vychádzali z ambície odborného posilnenia činnosti farmaceuta a obnovenia
povinnosti špecializácie. Posledné aktivity, ktoré sme mali, sa týkali reexportu
a legislatívnych návrhov, ktoré mali obmedziť ďalší vývoz liekov a zabezpečiť,
Dostupnosť liekov na Slovensku.
A aj tu sa ukazuje vtipnosť niektorých
poslancov, keď napr. poslanec Uhliarik,
ktorý ešte ako minister zdravotníctva
zaviedol legislatívu umožňujúcu reexport a zadefinoval zákonné ustanovenia,
ktoré umožňujú vyvážať lieky mimo územia nášho štátu, teraz ako opozičný poslanec predložil novelu zákona, ktorá
vychádza z našich pripomienok, ktoré
sme vtedy predložili, ktoré boli apriori
odmietnuté a ktoré dodnes držali kdesi
na ministerstve a na zdravotníckom výbore. Takýto prudký názorový prerod je
veľmi úsmevný.