• V médiách sa o nás nepíše sarkasticky a novinári nás nenazývajú lobistami
Ako príklad uvediem organizovanie
vzdelávacích podujatí. Pre porovnanie
si vezmime situáciu v Českej republike,
kde si lekárnici dokážu sami zorganizovať
vzdelávacie podujatie pre 10 – 20 farmaceutov a komora ich v tom, samozrejme,
podporí. U nás máme rok platnú smernicu o podpore takýchto vzdelávacích
podujatí, kde sa každá miestna a regionálna komora môže uchádzať o príspevok z rozpočtu komory. Na účely fungovania takýchto vzdelávacích podujatí
máme vyčlenené celkom zaujímavé prostriedky. Žiaľ, nestretlo sa to s veľkým
záujmom z radov členskej základne. Uzavretosť do vlastného sveta, do vlastných
lekární, je príliš veľká. Na jednej strane
ma to neprekvapuje, pretože vieme, aká
je dnes ekonomická situácia. Na druhej
strane som z toho veľmi sklamaný.
Pokúsme sa teraz zosumarizovať, čo sa
podarilo za toto obdobie zrealizovať
a čo najviac ovplyvnilo súčasné
postavenie komory.
Ako prvú vec, ktorú v roku 2010, po svojom nástupe, vykonalo nové Prezídium
SLeK, bol personálny, finančný a zmluvný audit komory. Dôvodom bol predovšetkým fakt, že po určitých rokoch činnosti každá inštitúcia dospeje do určitého
štádia akejsi „zotrvačnosti“ v niektorých
veciach a tzv. pavučinového syndrómu,
kedy ľudia, ktorí sa dlhodobo venujú nejakej činnosti, nemusia postrehnúť prirodzený vývoj v určitých oblastiach a ani
to, že sa veci môžu robiť iným, možno
lepším spôsobom.
Výsledkom auditu bolo vypovedanie
niektorých zmlúv na externé služby,
vstup do rokovania so všetkými externými spoločnosťami, s ktorými spolupracujeme a uzatvorenie nových finančne
i obsahovo výhodnejších zmlúv pre
SLeK. Pozitívna zmena sa taktiež dotkla
vedenia komorového časopisu, a to na
personálnej, finančnej ale i štrukturálnej
úrovni, ďalej právneho zastúpenia SLeK
a podstúpili sme i mnohé personálne
zmeny, na základe sme sa rozlúčili s niektorými pracovníkmi a vypovedali sme
nájomné zmluvy na niektoré priestory,
ktoré sa považovali za neefektívne a duplicitné. Činnosti ako vedenie registra
a vydávanie licencií sa centralizovali.
Všetky tieto aktivity, viedli k tomu, že
komora ušetrila určitú sumu peňazí, čo
sa v polovičke funkčného obdobia tohto
prezídia pretavilo do historicky prvého
zníženia členského príspevku. Dnes už
môžeme vysloviť určitý predpoklad, že
pokiaľ bude tento trend pokračovať, tak
členské sa bude znižovať i naďalej.
Čo možno považovať za najväčší
dosiahnutý úspech?
Osobne za najväčší dosiahnutý úspech
považujem výrazné zlepšenie vzťahov
s médiami. Dnes sa už málokedy stret-
neme s tým, čo tu bolo po minulé roky.
Myslím tým stav, že novinári o náš nepíšu sarkasticky, nepíšu o nás zle a nenazývajú nás lobistami. Toto však nie je
proces, ktorý sa udial zo dňa na deň.
Bola to dlhodobá komunikačná stratégia,
pravidelné stretávanie sa s novinármi
a tvrdá odborná práca, ktorá spočívala
v tom, že sme mediálne neprezentovali
iba nejaké priania, ale všetky naše témy
sme podložili zahraničnými zdrojmi, odbornou literatúrou a v tomto duchu sme
sa stretávali aj s politikmi.
Ukázalo sa, že sila argumentov je
úplne odlišná a dovolím si povedať, že
dnešný vzťah so žurnalistickou obcou je
dobrý. Médiá o nás informujú relatívne
slušne, v otázkach, ktoré sa týkajú lekárenstva a farmácie vždy oslovia niektorého z predstaviteľov SLeK a takéto vyjadrenie je brané – keď už nie ako mienkotvorný základ – vždy aspoň ako
relevantný názor.
V ktorých oblastiach sa dosiahnuté
výsledky presadzovali najťažšie?
Jednoznačne to bola legislatívna oblasť,
kedy, žiaľ, i napriek výraznej odbornej
argumentáci