Česky – 1905 Fundamento de Esperanto, 2014 Základ esperanta
čaj
teo
thé
cukr
sukero sucre
smetana kremo crème
à l’intérieur,
uvnitř
interne dedans
ženich,
snoubene
fianĉo
c
fiancé
vlaštovk hirund
a
o
hirondelle
přes
trans
au delà
rivière,
řeka
rivero fleuve
vedoucí estro
chef
pozorný atenta attentif
ačkoliv
pochybovat
vážit si
fuj
hnus,
odpor
rychlý
kvanka
m
Thee
чай
Zucker
сахаръ
Schmant, Sahne сливки
herbata
cukier
śmietana
within
innerhalb
внутри
wewnątrz
betrothed
person
Bräutigam
женихъ
narzeczony
swallow
across
Schwalbe
jenseit
ласточка
черезъ, надъ
jaskółka
przez
river
chief
attentive
Fluss
Vorsteher
aufmerksam
рѣка
начальникъ
внимательный
rzeka
zwierzchnik
uważny
obgleich
zweifeln
schätzen, achten
pfui!
хотя
сомнѣваться
уважать
фи, тьфу
chociaź
wątpić
szanować
fe!
Abscheu
отвращеніе
odraza
schnell
быстрый
prędki
although
doubt
esteem
fie!
abominatio
abomeno abomination n
quick,
rapida rapide, vite rapid
dubi
estimi
fi
quoique
douter
estimer
fi donc!
tea
sugar
cream
Kde jd i? — Jsem na zahradě. — Kam jdeš? — Jdu na zahradu. — Pták létá v místnosti (= je v pokoji a létá v něm). — Pták let í do
pokoje (= je nyní mimo místnost a letí do ní). — Cestuji po Španělsku. — Cestuji do Španělska. — Sedím na židli držím nohy na
lavičce. — Položil jsem ru ku na stůl. — Z pod kanape myš běžela pod postel, a nyní běhá pod postelí. — Nad zemí se nalézá
vzduch. — Místo kávy mi dal čaj s cukrem, ale bez s metany. — Stojím mimo dům, a on je uvnitř. — V salonu nebyl nikdo kro mě
něj a jeho snoubenky. — Vlaštovka letěla přes řeku, protože za řekou se nalézaly jiné vlaštovky. — Zůstávám tady podle rozkazu
mého vedoucího. — Když byl u mě, stál celou hodinu u okna. — Říká, že jsem pozorný. — Prosí, abych byl pozorný. — Ačkoli
jste bohatý, pochybuji, zda jste šťastný. — Kdybyste věděl, kdo on je, tak byste si ho více vážil. — Když u ž přišel, tak ho
poproste (aby přišel) ke mě. — Ó Bo že! co činíš! — Ha, jak pěkné! — Pryč odtud! — Fu j, jak hnusné! — Nu, jdi rychle!
§27 Člen „la“ je používán tehdy, kdy hovoříme o...
La artikolo „la“ estas uzata tiam, kiam ni parolas pri personoj aŭ objektoj konataj. Ĝia uzado estas
tia sama kiel en la aliaj lingvoj. La personoj, kiuj ne komprenas la uzadon de la artikolo (ekzemple
rusoj aŭ poloj, kiuj ne scias alian lingvon krom sia propra), povas en la unua tempo tute ne uzi la
artikolon, ĉar ĝi estas oportuna sed ne necesa. Anstataŭ „la“ oni povas ankaŭ diri „l’“ (sed nur
post prepozicio, kiu finiĝas per vokalo). — Vortoj kunmetitaj estas kreataj per simpla kunligado de
vortoj; oni prenas ordinare la purajn radikojn, sed, se la bonsoneco aŭ la klareco postulas, oni povas
ankaŭ preni la tutan vorton, t. e. la radikon kune kun ĝia gramatika finiĝo. Ekzemploj: skribtablo aŭ
skribotablo (= tablo, sur kiu oni skribas); internacia (= kiu estas inter diversaj nacioj); tutmonda
(=de la tuta mondo); unutaga (=kiu daŭras unu tagon); unuataga (= kiu estas en la unua tago);
vaporŝipo (=ŝipo, kiu sin movas per vaporo); matenmanĝi, tagmanĝi, vespermanĝi; abonpago
(=pago por la abono).