Kamila Bažíková,
Obchodná akadémia
Bratislava
"Odkedy poznám eTwinning stala som sa inou stredoškolskou učiteľkou."
Napokon zisťujem, že nové sebavedomie má pozitívne účinky aj v iných predmetoch a ja v nesmiernej radosti z tohto prekvapujúceho dosahu eTwinningu jej dávam ako darček dve individuálne hodiny nemeckého jazyka. Čokoláda, ktorou odmieňam mimoriadne úspechy žiakov, pre ňu neznamená to toľko, ako tieto hodiny osobného stretnutia. Aj pre mňa to veľa znamená...
Ako ambasádora ma dojala vytrvalosť jednej pani učiteľky, ktorá mala problém, nájsť vhodného partnera. Po náročnom hľadaní objavila vhodnú kolegyňu s dobrým nápadom a podobnými skúsenosťami, avšak táto vôbec nereagovala. Často som s ňou komunikovala a riešila iba túto jedinú záležitosť. „Čo mám robiť, aby mi odpísala?“Čas bežal a ona sklamaná, že jej ostatné kolegyne už začínajú spoluprácu, chcela byť s nimi v jednom projekte, čo však nebolo vhodné. Bolo mi jej ľúto, že napriek jej aktivite sa jej nedarí, zdieľala som všetky jej nadšenia i sklamania, trvala som však na dodržaní zásad eTwinningu. Po dvoch dňoch prišiel víťazný mail „Huráá, kolegyňa sa ozvala, začíname pracovať, teším sa, že to vyšlo.“
Počiatočné ťažkosti, s ktorými sa učitelia stretávajú v eTwinningu pomáhajú niekedy prekonávať aktívni žiaci. Sprevádzala som eTwinningom kolegyňu, ktorá rýchlo našla vhodného partnera, ktorý s nadšením písal, že sa tešia ďalšiemu členovi. Bola to tvorba medzinárodného časopisu, ale nie priamo v Twin space. Žiakom sa takáto aktivita ihneď zapáčila a keďže sú jazykovo kreatívni, napísali dosť rýchlo niekoľko článkov, ktoré chceli v danom projekte umiestniť. Aké však bolo ich sklamanie, keď sa daný učiteľ neozval a ani neumožnil hotové články publikovať. Kolegyňa mi oznámila, že s eTwinningom končí. Rozpačito som tú situáciu prijímala, ale nič sa nedá robiť. Bol voľný deň a kolegyňa sadla doma k počítaču, bolo jej ľúto, žiakov, ktorí mali pripravené prezentácie pre projekt, tak si povedala, že to ešte raz vyskúša. Klikla na portál, uvidela školu podobnú našej a napísala. Kolegyňa z danej krajiny asi sedela pri počítači, lebo odpoveď prišla okamžite a v krátkom čase sa dohodli na téme projektu. Moja kolegyňa ešte aj na druhý deň dumala, ako je to možné, že 2 – 3 týždne sa usiluje o jednu vec a výsledok žiaden. Stačí však niekedy „tá správna chvíľa“ a neúnavná aktivita žiakov, aby sa začal dobrý projekt.
Odporúčam jej stretnutie so psychologičkou. Po nejakom čase sa dozviem, že dievča má veľký problém so sebavedomím a vôbec súvislým prejavom, bojí sa nemčiny, jej strach sa premieňa na zlý výkon aj písomnom prejave, koncoročné hodnotenie je veľmi zlé. Ona sa stále bojí, neverí, že sa ten jazyk dokáže naučiť, ja ju presviedčam o opaku, ale mám v hlave plno otáznikov, ako to pôjde ďalej. Začíname eTwinningový projekt a ona sa ponúkne, že v rámci kampane na iných školách bude tímový „IKT človek“. Všetko jej zverujeme, všetci spolužiaci sa s ňou radia, prípadné technické prekážky hravo odstráni, kampaň sme výborne zvládli, všetci jej ďakujú, usmieva sa, spolužiaci ju chvália. Na projektových hodinách rýchlo skúma webové nástroje, pomáha mi učiť ostatných, tvorí so mnou záverečnú projektovú publikáciu. Som nadšená, často ju chválim a ona žije eTwinningom, má príležitosť ukázať spolužiakom, v čom je „hviezda“ a oni ju uznávajú a hovoria jej, aká je šikovná a hlavne, že bez nej by projekt nebol taký dobrý. Úžasným pozitívnym prekvapením je, že na riadnych vyučovacích hodinách nepozorujem žiaden strach, trému, nepotrebuje žiadne stretnutie s psychologičkou, odpovedá odvážne, sebavedome a výkony sa priebežne zlepšujú, pričom na konci šk. roka je to až o 25% nárast znalostí.
5
1