Číslo : 1
Maximko vyskočil a pohrozil mu päsťou . „ Klamete ! Chceli ste ma odniesť Lopézovi !“
„ Lopéz ?“ Bernard sa tváril prekvapene . „ Nikdy som to meno nepočul .“
„ Tak , tak . A prečo ste teda chlapca vôbec ukradli ?“ spýtal sa Buldog . „ To je dlhá história ,“ odpovedal mu obvinený . „ Tak tú dlhú históriu skráťte ,“ prikázal komisár .
„ Mám totiž zlozvyk ,“ pustil sa do vysvetľovania Bernard . „ A tento zlozvyk som mal už ako dieťa . Keď vidím prázdnu zápalkovú škatuľku , vezmem ju , strčím do nej niečo živé a vláčim tú škatuľku so sebou . Niekedy to býva chrúst alebo čmeliak , prípadne motýľ . Alebo hovnivál . Alebo mucha mäsiarka . Potom to v škatuľke , čo nosím vo vrecku , šuští , bzučí a trepoce sa . Neexistuje pre mňa nič vzrušujúcejšie . A keď som čítal v novinách o malom mužovi , nemal som viac pokoja .“
„ Ale ja nie som žiaden hovnivál !“ pobúrene skríkol Maximko . „ Zlozvyky nie sú choroba ,“ povzdychol si Bernard . „ Treba mu zašiť vrecká ,“ navrhol žiak Bystrý .
Kriminálny komisár stisol tlačidlo zvončeka . „ Srdečná vďaka za váš zlozvyk , pán … Ako sa to vlastne voláte ? Alebo presnejšie : Ako ste sa volali , keď ste ešte striasali chrústov zo stromu ?“
„ Veľmi rád by som vám pomohol ,“ povedal Bernard . „ To je jasné . Ale zabudol som , kedy som sa narodil a kde . Bolo to už tak dávno .“
Jeden z štyroch strážcov vošiel do miestnosti . „ Odveďte ho !“ prikázal Buldog . „ A priveďte toho druhého .“
Strana 36