CIRKEVNÉ LISTY 3
stmoderny, hoci jeho stopy môžeme vysledovať až k marxizmu (toto sa v súčasnosti jeho
zástancami veľmi nezdôrazňuje).
Typickým príkladom, v čom spočíva rozdiel medzi kresťanským prístupom
a multikulturalizmom som získal nedávno zo svedectva človeka, ktorý aktívne spoluorganizuje pomoc viacerým misijným projektom, ktoré robí miestna evanjelická cirkev
v Tanzánii. V turistickom sprievodcovi o tejto chudobnej oblasti Tanzánie sa dočítate,
že tu ešte žijú kmene pôvodným spôsobom života ako zberači a lovci; a tiež, že najväčším nebezpečenstvom pre túto pôvodnú kultúru je evanjelická misia, ktorá ich kultúru
ničí. V skutočnosti je tým povedané, že je úplne v poriadku, ak sa niekto dožíva max. 40
rokov, ak trpí chorobami a infekciami, ktoré sú ľahko liečiteľné, že je v poriadku, ak trpí
hladom, žije v chatrči z lístia, bojí sa démonov a podobne.
Áno, musíme priznať, že v oblasti misie sa robili a môžu robiť aj chyby – práve vtedy, keď s evanjeliom presadzujeme aj našu vlastnú kultúru. Ale evanjelium je možné niesť
aj spôsobom danej kultúry, a pritom pomôcť ľuďom zabezpečiť lepšie životné podmienky,
učiť ich lepšie, zdravšie žiť a podobne. Ak správne chápeme naše misijné poslanie, tak
pomôžeme druhým nájsť nový život v Kristovi a pritom vnímať danú jedinečnosť ako dar
od Boha a život môže byť očistený od hriechu a pozdvihnutý k novej a lepšej úrovni. V praxi
to napr. znamená, že nebudeme týchto nových kresťanov presviedčať, že chváliť Boha
majú na organe, sedieť v kostoloch s lavicami a obliekať si oblek s kravatou. A predsa oni
môžu nájsť svoj vlastný spôsob, ako oslavovať toho istého Boha a Pána spôsobom, ktorý je im blízky a vlastný.
Z kresťanského hľadiska multikulturalizmus nie je ani cieľom, ani hodnotou sám osebe. Harmonické spolužitie rôznych ľudí, jednota v rôznosti, je len vedľajším produktom
transformácie Kristom. Hovoriť o multikulturalizme ako o kresťanskej hodnote je preto veľmi problematické. Ako kresťania môžeme a máme hovoriť skôr o hodnote človeka a jeho dôstojnosti, o láske a službe blížnemu a podobne.
Pán Ježiš používal pri svojom vyučovaní prvky zo stretov rôznych kultúr, napr. podobenstvo o Samaritánovi je typickým príkladom, ktorý je možné použiť aj pri vyučovaní
(L 10, 25 – 37). Toto podobenstvo ukazuje, že nie príslušnosť k rase, národu či kultúre
zaručuje vzájomnú pomoc ľudí, ale to, či človek berie vo svojom živote vážne Boží príkaz lásky k blížnemu. Ak poznáme kontext, v ktorom bolo toto podobenstvo povedané, pochopíme revolučnosť toho, čo tu Pán Ježiš hovorí.
16
Dialóg s judaizmom a islamom v našom kontexte
Popri multikulturalizme sa dnes veľa hovorí aj o potrebe medzináboženského dialógu.
Toto je samo osebe značne obsiahla téma, a preto sa tu dotknem len niektorých vecí
v súvislosti s vyučovaním na kresťanskej škole. Tri najvýznamnejšie monoteistické náboženstvá sú judaizmus, kresťanstvo a islam.
Judaizmus si nenárokuje evanjelizovať svet. Svoje náboženstvo nikomu nevnucuje. Nemá
pochopenie pre evanjelizačné snahy kresťanov priviesť ich k poznaniu Mesiáša – Ježiša.
Islam je z úplne inej kategórie. Má s kresťanstvom toho spoločného viac, ako si na prvý
pohľad myslíme. Islam má nadšenie pre „evanjelizáciu“ (rozumej islamizáciu) podobne ako kresťanstvo. Súčasný svet však desí jeho militantná podoba. Ako kresťania musíme priznať, že právo šíriť vieru musíme rovnako obhajovať pre islam, ak ho chceme uchrá-