CIRKEVNÉ LISTY 3
10
nepopiera, že všetko môže byť pravdou súčasne. Kritici iných náboženstiev sú považovaní
za netolerantných fanatikov. Termín novopohanstvo, ktorým býva súčasná doba tiež označovaná, celkom dobre vyjadruje, k čomu sa dostávame. Profesorka Anna Klimeková
z Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity vyjadruje v článku Postmoderne o morálke a étose človeka názor, že úlohou pedagógov a psychológov je pomôcť človeku, aby sa zhumanizoval a stal človekom, pretože v kontexte postmodernej
Európy sa stáva len pasívnou súčasťou spoločnosti. „... človek sa stáva pasívnym článkom
mohutného spoločensko-ekonomického poriadku. Dnešná nová kvalita odcudzenia znamená vedomé odmietnutie osobne emotívnych, vzájomne zodpovedných pút medzi
ľuďmi. Duch slobody, džin spustený z doposiaľ uzatvorenej fľaše, pôsobí takmer ako droga, na ktorú nie sme pripravení.“ 5
Hovorí o potrebe znovu upriamiť pohľad človeka na otázky, ktoré tu rezonovali po
tisícročia: Kto som? Odkiaľ prichádzam? Kam idem? Vzhľadom na to, že sa v článku zaoberá najmä vyučovaním etiky, stanovuje aj jej hlavné ciele výchovy: Vedenie k morálnym
hodnotám, výchova k občianstvu a spoločenská výchova. Otázkou však zostáva, kde zoberie etika morálne hodnoty, ktoré spoločnosť upravuje na mieru svojim potrebám? Ako
presvedčí vychovávanú mládež o potrebe týchto nadčasových hodnôt, keď im neponúkne
garanciu ich nemennej platnosti? Ako ich privedie k postoju, že ich treba rešpektovať
a podľa nich aj žiť, keď neexistuje kontrolujúci a hodnotiaci prvok? V porovnaní s minulosťou
je jedinec, aj vďaka moderným multimédiám, vystavovaný stále väčšej anonymite a izolácii,
agresivite, konzumnému životu, rasovej neznášanlivosti a terorizmu. Duchovná atmosféra v súčasných európskych štátoch sa vyznačuje svetonázorovou pluralitou, v ktorej je
uznávaný značný vplyv rôznych nekresťanských ideológií a náboženstiev na formovanie
osobnosti, jej myslenia a cítenia, a to aj v krajinách, ktoré sa pokladajú za kresťanské. „Spoločnosť je silne sekularizovaná. Morálka spoločnosti nie je totožná s kresťanskou morálkou
a náboženstvo sa pokladá za súkromnú záležitosť. Vo verejnom hospodárskom a politickom
živote sa náboženstvo takmer vôbec neuplatňuje. Veľmi silne pozorujeme niečo, čo sa označuje ako odklon od druhého osvietenectva.“ 6
Tento tzv. odklon spočíva v záujme ľudí o spiritualitu, ale takú, ktorá je niečím záhadná
a manipulovateľná, ako napríklad astrológia, čierna a biela mágia, horoskopy, ľudové liečiteľstvo, povery a pod.
Z vlastnej skúsenosti môžem pri vyučovaní celkov o sektách odporučiť zážitkové vyučovanie, keď sa žiaci dostávajú do úlohy predstaviteľov niektorej z prezentovaných skupín. Aj pri svetových náboženstvách, rovnako ako pri sektách dobre fungujú filmy, ktoré sprostredkúvajú zážitok predstaviteľa. Teoretická vedomosť, stroho podaná informácia,
zostáva často bez záujmu žiaka. Prežitie stretnutia s predstaviteľom prezentovanej skupiny, aj keď len hranom na základe naštudovaných materiálov, zostáva v pamäti dlhšie,
vedie k otázkam a ďalšiemu záujmu.
Pluralita ako výzva
Pluralita a postmoderna sa často používajú ako slová s veľmi podobným významom. Postmoderná filozofia stavia svoje tvrdenia skôr na zdôrazňovaní osobnej slobody
a individuality cestou liberalizmu. Liberalizmus v sebe nesie riziká odmietania akýchkoľvek
hodnôt a k postoju byť nezávislý od všetkého. Pluralita na druhej strane umožňuje všet-