je zároveň vyjadrením samotnej kresťanskej existencie. Kresťan žije a je súčasťou tohto sveta, konkrétnej spoločnosti, napriek tomu však je stále v cudzine, nežije ešte v Bohom zasľúbenej domovine, v kráľovstve Božom (Flp 3, 20 – 21; Hb 13, 14; cf. 1Pt 1, 1). Všetci kresťania teda žijú stále v diaspóre, má to však svoj zmysel a aj význam.
Pôvod pojmu diaspóra je v židovstve
CIRKEVNÉ LISTY 1 – 2
Pozrime sa teraz na tieto úvodné Jakubove slová a ich význam trochu bližšie. V prvom rade
si treba priblížiť význam pojmu „diaspóra“. Tento grécky výraz (dosl. rozptýlenie siatím,
rozosiatie) sa stal globálnym názvom rozptýlených židovských menšín usadených na území mimo Palestíny, zväčša v pohanskom prostredí. Aj keď stredobodom židovstva bol a zostal
Jeruzalem, kde bol postavený chrám, kde sa každodenne konala obetná bohoslužba a kde
sa svätili všetky pútnické sviatky, postupom času – predovšetkým pod vplyvom politických
udalostí v období 8. a 6. storočia pred Kr., ale rovnako aj v dôsledku spoločenských
a sociálnych pomerov v Palestíne – sa Židia dostávajú do všetkých známych okolitých oblastí, krajín, miest a ríš, ktoré v danom období zohrávali významné spoločenské a politické
postavenie.2
V období Ježišovho života už žilo viac Židov v diaspóre ako v Palestíne. Malo to viac príčin. Okrem už spomínaných tu boli aj ďalšie. Mnohí Židia sa vydali do obchodných
a prístavných miest, kde sa usadili. Mnohých vyhnala z vlasti bieda či neznesiteľne vysoké dane. Vo vojnách sa dostali mnohí ľudia na rozličné miesta – napr. do Egypta, Itálie,
Ríma; okrem iného aj ako vojnoví zajatci. I keď boli neskôr prepustení, ostali tam, nevracali sa domov. Diaspóra rástla aj s tým, že sa k Židom pridávali neraz aj Nežidia. Židia mali
viac detí, lebo množstvo detí sa pokladalo za Božie požehnanie. Najväčšie oblasti židovskej diaspóry boli v Babylone, kde žilo značné množstvo Židov už od doby exilu. Kvôli obchodu sa mnoho Židov usadilo v Sýrii, ale aj v Malej Ázii a Severnej Afrike. V Egypte ich
bolo približne milión, z čoho veľká časť žila v Alexandrii. Ale aj v menších mestách boli židovské zbory. Celkový obraz nadobudneme, ak si túto situáciu priblížime v číslach. V období
trvania Rímskej ríše žilo z celkového počtu približne osem miliónov Židov3 takmer sedem
miliónov na územiach ovládaných Rímskou ríšou, z toho približne dva a pol milióna žilo
v samotnom Izraeli.
Približne jeden milión Židov žil mim