Sú medzi nimi však aj takí, ktorých život v zahraničí alebo veľkom meste osloví. Niektorí si nevedia predstaviť návrat späť. Často sú to ľudia s odborným vzdelaním, ktorí v našom
prostredí nemajú uplatnenie. Ale nájdu sa aj robotnícke kádre, pre ktoré je príťažlivosť vyššieho zárobku natoľko silná, že otázka vzťahov v rodine, zázemia vlastnej kultúry a viery
už nehrá úlohu. To vnímam ako negatívny vplyv ekonomickej migrácie.
● Zapájajú sa naši ľudia v zahraničí do života cirkvi na miestach, kde majú prácu?
Mám niekoľko konkrétnych dôkazov, že áno. Sestra pracujúca v Aši spomínala, že na službách Božích v českobratskom zbore ich pravidelne býva sedem s bratom farárom, jeho
rodinou a kantorom. Viaceré dievčatá v Anglicku si mailom pýtali radu, do ktorého zo zborov vo svojom okolí by sa mali zaradiť, keďže luteránska reformácia tam svoju tradíciu nemá.
Je však mnoho prípadov, keď naši robotníci pracujú nepretržite 21 alebo 28 dní, bez nedele, sviatku, aby potom mohli pobudnúť doma celý týždeň či desať dní. V takomto systéme moderného vykorisťovania pod tlakom nezamestnanosti sa ťažko hľadá priestor pre
aktívnu účasť na duchovom živote v miestnych cirkvách.
Mali sme však možnosť počuť aj svedectvo brata, ktorý si u zamestnávateľa vymohol,
že v nedeľu dopoludnia potrebuje mať voľno na služby Božie. Tento pracovník si svojím
svedomitým prístupom a spoľahlivosťou v práci získal taký rešpekt, že pri ďalšom rozpise prác vedúci naplánoval jeho partii úlohy mimo nedele. To znamená, že sa nájdu aj také
situácie, v ktorých zachovanie duchovného života záleží len na postoji a presvedčení konkrétneho veriaceho.
● Máte kontakt s cirkevnými zbormi v miestach, kde je vyššia koncentrácia ľudí z vášho
zboru, resp. seniorátu?
Nemám prehľad o tom, kde v zahraničí by bol vyšší počet našich členov zboru pohromade.
Svet je veľký. Rozptyl príliš široký. V rámci Slovenska je to ľahšie. Tu máme odozvy napríklad z Bratislavy, Martina, Košíc o našich ľuďoch, ktorí sa tam zapájajú do života cirkevných zborov. Pred časom si napríklad v Bratislave zo žartu hovorili, že keď neprišli Bardejovčania na stretnutie, polovica mládeže chýbala. Som rád, keď počujem od kolegov
v oltárnej službe z iných zborov, že naši študenti alebo pracujúci majú pravidelne svoje
miesto na službách Božích. Takéto signály prichádzajú často.
● Myslíte, že by bolo vhodné, aby sa v našej cirkvi rozbehla systematická práca na duCIRKEVNÉ LISTY 1 – 2
chovnú podporu ľudí migrujúcich za prácou? Na čo by sa bolo potrebné predovšetkým
zamerať na základe vašich skúseností?
Obávam sa, že vzhľadom na absolútne čísla a pomer konfesionálneho zloženia ekonomických
migrantov, to nie je celkom reálne. Našich ľudí v zahraničí nie je toľko ako Poliakov, ktorí tam vysielajú svojich kňazov do riadnej pastorácie. Omnoho viac by pomohlo mať vplyv
na vznik nových pracovných miest v našom prostredí, aby sa naši ľudia mohli vrátiť domov.
Ak by sme predsa uvažovali o pastorálnej a duchovnej starostlivosti o ľudí mimo domova, dnes sa nám ponúka široké pole pôsobnosti v úplne nových formách. Aj mňa čaká
vyučovanie konfirmandiek v spolupráci s ich rodičmi cez skype a podobným spôsobom
príprava mladých k sobášu. Samozrejme, nemôže to nahradiť osobný kontakt, ktorý nadväzujeme okamžite, keď sa objavia na krátky čas doma. Ale elektronická komunikácia umožňuje byť s nimi v kontakte aj vtedy, keď sú mimo domova. Takisto viem o tom, akým
povzbudením sú