Táto skutočnosť nie je na východe Slovenska nová. Veľké vlny migrácie tu zaznamenali už
predkovia pred vznikom ČSR a v medzivojnovom období. Nová vlna vysťahovalectva za prácou prišla po Nežnej revolúcii. V našom meste hospodársky skolaboval zamestnávateľ, ktorý poskytoval 6000 pracovných miest. Dnes jeho počet zamestnancov osciluje medzi 150
–300. Ťažko sa môžeme čudovať, že ľudia hľadajú prácu inde. Zrušených podnikov je v okolí
viac. Proti tomu nemôžeme zo strany zboru veľa urobiť.
Tých, ktorí odchádzajú, povzbudzujeme k rozumným úvahám. Na jednej strane poukazujeme na príklady ľudí, ktorí žijú ďalej doma, hoci so skromnejším príjmom. Ich motívom je veľmi často dôraz na život v rodine, zodpovednosť za výchovu detí, za vzťahy
v manželstve. Na druhej strane rešpektujeme, že nie všetkým sa podarí prácu nájsť. Tých
povzbudzujeme, aby tam, kam idú, nezabúdali na svoje duchovné korene. Pán Boh je Bohom aj v Čechách, Írsku či Anglicku. Je pre mňa dobrým signálom, keď pri návratoch domov hovoria naši veriaci o tom, koľkých ľudí stretli v kostole, ako si hľadali spoločenstvo
kresťanov. Je to svedectvo o tom, že mnohí naši vo svete nezabúdajú na Pána Boha. Treťou možnosťou je, že sa rodina pre zachovanie celistvosti vysťahuje za otcom, mamou.
Hoci sa netešíme, keď od nás odchádzajú ľudia preč, predsa je lepšie, ak deti majú rodičov pri sebe, ak manželia žijú spolu na jednom mieste. Ďalšiu skupinu tvoria mladí ľudia, ktor