CIRKEVNÉ LISTY 1 – 2
36
šiu cirkev“. Ako o takých sa doma dozvedali, že tam v cudzine sa museli pričiňovať prácou o existenciu vlastnú i o existenciu rodiny v rodnej vlasti. V cudzine sa však starali aj
o možnosti vyžívať sa na duchovnom poli organizovaním zhromaždenia najskôr po domoch,
potom keď za nimi prichádzali z domu niektorí farári, aj budovaním kostolov, o čom všetkom boli v Kraji (ako sa najčastejšie označovalo rodisko Slovákov) príslušníci rodiny informovaní. Podobne boli vysťahovalci podrobne informovaní o spôsobe prežívania sociálnej
krízy a všetkého s tým spojeného v Kraji. Cirkevné časopisy sa na tom spôsobe prežívania podieľali predovšetkým plnením povinností na duchovnom poli v zmysle Augsburského
vyznania, teda zvestovaním, počúvaním, prijímaním slova Božieho, oslavovaním a prijímaním
darov Večere Pánovej. Doma v Uhorsku autori príspevkov v cirkevných časopisoch, najmä v Cirkevných listoch, v Stráži na Sione a v Evanjelickom posle spod Tatier uverejňovali príspevky v naznačenom duchu, no často referovali o prekonávaní ťažkostí vysťahovalcov v USA.
Vysťahovalci pôvodne odchádzali „za more“ zarobiť peniaze a doma budovať nové možnosti zakladaním vinohradov novým spôsobom, totiž štepením na „americkú podložku“,
ktorá bola odolná proti fyloxére... Plán to bol na dlhšiu dobu, keďže sa musel pozemok
pod vinohrad regulovať, štepiť, sadiť a dva-tri roky čakať na prvú úrodu atď. Zatiaľ doma
ľudia bez možnosti zamestnať sa na inom poli prekonávali biedu prácou na vlastnom poli,
políčku. Svojou skromnosťou a spokojnosťou sa učili prežívať chudobu povzbudzovaní modlitbami, kázňami na službách Božích. Napríklad farára Bujnu v kázni 1902 priam počuť bedákať nad svojou bezmocnosťou v pohľade na realitu života, ktorú cirkevníci prežívali „tam
vonku mimo chrámu“, keď výkrik „nemáme chleba“ počuť zo všetkých strán, že toto slovo znie ako obžaloba na smutný lós a osud života (nezvykli používať slovo „kríza“), ale aj
obžaloba tých, ktorí majú hojnosť, ale nič sa nezaujímajú, aby aj druhí mali, ba ešte prekážajú biednemu ľudu, aby mal každý dostatok chleba... V tomto kazateľ videl príčinu sociálnej nerovnosti, teda nie v pôde, lebo tá dostatočne a hojne by nás mohla uživiť... Kazateľ si musel všimnúť skutočnosť v