Výzvy
Globálny fenomén úteku a migrácie predstavuje pre spoločnosť v Európe tri hlavné výzvy:
Značný počet ľudí v prijímajúcich krajinách vníma migráciu a prílev utečencov ako hrozbu. V mnohých európskych krajinách sa populistickým politikom opakovane darí využiť xenofóbiu na dosiahnutie svojich politických cieľov. Je zrejmé, že časti spoločnosti reagujú
negatívne na migrantov, ktorí sú „iní“, najmä v sociálne nestabilnej situácii, keď sú vnímaní
ako dodatočný faktor nestability a teda ako hrozba.
Kým sa bude zanedbávať hospodárska a sociálna dimenzia tejto témy, nemožno správne uchopiť celú tému migrácie. Jeden z dôvodov, prečo sa útek a migrácia vníma ako hrozba, je konfrontácia medzi chudobou a bohatstvom, ktorá je dôsledkom migrácie.
V kontexte vnútronárodnej migrácie môžu kultúrne rozdiely viesť k rozdrobeniu spoločnosti a konfliktom presne tak ako v medzinárodnej migrácii. V Nemecku sme zaznamenali dve vlny vnútronárodnej migrácie: po páde železnej opony v roku 1989 a po zjednotení Nemecka v roku 1990. Išlo o migráciu vo vnútri hraníc Nemecka medzi západom
a východom a imigráciu Nemcov z bývalých sovietskych republík. Podobný jav možno sledovať vo Francúzsku, kam prichádzajú francúzski občania severoafrického pôvodu.
Ako môže teológia pomôcť pri hľadaní odpovedí na tieto výzvy? Pokúsime sa aspoň
o stručný náčrt.
Realita hriechu
Ľudskú zraniteľnosť nemožno podceňovať. Utečenci a migranti, ktorí prichádzajú
s nádejou na ochranu a bezpečnosť (aj keď neočakávajú srdečnú pohostinnosť), sa často
stretávajú s nepriateľstvom, nenávisťou alebo dokonca otvoreným násilím. Ich zraniteľnosť
sa veľmi ľahko mení na skutočné zranenia. Z teologického hľadiska tu môžeme hovoriť
o prejavoch hriechu a preto môžeme začať s reflexiou o realite hriechu. Chorvátsky teológ Miroslav Volf definoval hriech ako sociálne vylúčenie. Táto definícia odráža trpkú skúsenosť etnických čistiek počas konfliktu medzi Srbmi a Chorvátmi.
Ak začíname teologickú reflexiu hriechom, neznamená to pesimistický alebo deštruktívny pohľad. Biblické zmienky o realite hriechu majú za cieľ podporiť život a nie stať sa
jeho prekážkou. Možno to znázorniť na porovnaní správy o stvorení a správy o zmluve medzi Bohom a Nóachom. V správe o stvorení Boh akoby akceptoval hriech ako súčasť reality jeho vzťahu s ľudstvom, pričom však s hriechom určite nesúhlasí. V zmluve s Nóachom
však Boh zvestuje svoju vôľu ukázať, ako možno žiť spravodlivý a dobrý život aj
v okolnostiach poznačených hriechom (1M 8, 21 – 9, 17). Právna tradícia vychádzajúca z Biblie
trvá na o