Záver
S príchodom hospodárskej krízy v roku 2008 sa začalo hovoriť o návratoch migrantov zo
zahraničia. Celkový pohľad na údaje o počtoch v zahraničí pracujúcich našincov po roku
2008 však hovorí skôr o stagnácii – ľudia, ktorí si v zahraničí našli a udržali prácu, zostávajú. Nové pracovné miesta už nevznikajú tak ľahko ako pred krízou, a preto je pre odchádzajúcich vo všeobecnosti ťažšie nájsť si v zahraničí prácu. Niektoré pracovné ponuky sa však ukázali ako voči kríze odolné. Medzi tieto patrí aj opatrovanie seniorov, ktoré
je zväčša hradené z penzií a príspevkov štátu, na ktoré nemala kríza dopad.
S uvedeným súvisí aj otázka, ktorej som sa zatiaľ nevenoval. Zostanú súčasní pracovní
migranti natrvalo v zahraničí? Odpoveď je jednoduchá v prípade tých, ktorí za prácou do
zahraničia odchádzajú preto, aby zabezpečili svoje rodiny na Slovensku. Väčšina z nich,
najneskôr po skončení aktívneho pracovného života, zostane žiť na Slovensku natrvalo. Zložitejšie je to s mladými ľuďmi, ktorí odišli po našom vstupe do EÚ. Tu zatiaľ ide o neukončený
príbeh. To, kde prežijú svoj život, nezávisí spravidla ani tak od ich pôvodných zámerov v čase
odchodu, ako od okolností, ktoré sú často mimoriadne nevyspytateľné a nepredvídateľné.
Jedno však môžeme konštatovať už teraz. Migračná vlna po roku 2004 zostáva výnimočná
a neopakovateľná aj po skončení posledných obmedzení prístupu na pracovný trh v Rakúsku
a Nemecku v máji 2011. Kým do vzdialenej Veľkej Británie za prvých sedem mesiacov od
CIRKEVNÉ LISTY 1 – 2
Z dát z výberového zisťovania pracovných síl, ktoré zabezpečuje štatistický úrad, sa dá
ukázať, že ak do zahraničia odchádzajú otcovia alebo matky, má to pozitívny dopad na príjmovú situáciu rodiny. Táto súvislosť je menej jednoznačná, ak v zahraničí pracujú synovia alebo dcéry. Znamená to, že zatiaľ čo práca rodičov v zahraničí zabezpečuje príjem
pre ich rodinu na Slovensku, príjem detí zo zahraničia spravidla nejde na výdavky rodičovskej
domácnosti. Na rovnakých dátach je možné tiež ukázať, že migrácia jedného člena rodiny často inšpiruje k podobnému kroku aj jej ostatných členov. Dôvodom je hlavne to, že
kontakt na niekoho v zahraničí znižuje „náklady“ na migráciu (napr. hľadanie si práce, ubytovania…). Tak napríklad platí, že v zahraničí pracujúci súrodenec zvyšuje pravdepodobnosť, že aj jeho na Slovensku žijúci súrodenci sa rozhodnú pre migráciu. Podobne aj ženy,
ktorých manžel pracuje v zahraničí, pracujú v zahraničí častejšie ako tie, ktorých manžel
v zahraničí nepracuje. Naopak, ak v zahraničí pracuje otec, pravdepodobnosť, že
v zahraničí bude pracovať aj jeho dcéra, sa nezvyšuje.
Rozmach migrácie za prácou do zahraničia v posledných rokoch ukazuje aj ďalší aspekt
migrácie za prácou na Slovensku. Kým migrácia za prácou do zahraničia zodpovedá približne príjmovej úrovni na Slovensku (resp. je mierne vyššia, ako by sa na základe tunajších príjmov dalo usudzovať), vnútroslovenská migrácia je – v európskom porovnaní – veľmi nízka. Ide hlavne o dlhú migráciu – (napr. presťahovanie sa do iného kraja, nie do susednej dediny) – tu patrí Slovensko k dvom krajinám s najnižším percentom sťahujúcich
sa v rámci celej EÚ. Ak napríklad viac ako 60 % žien, ktoré pracujú v Rakúsku ako opatrovateľky seniorov, odpovedá na otázku „Uvažovali ste niekedy, že by ste sa presťahovali v rámci
Slovenska niekam, kde sú vyššie platy alebo viac pracovných príležitostí?“ odpoveďou „nie,
ani mi to nenapadlo“ otvára sa otázka, či medzinárodná migrácia neslúži v tomto prípade
ako náhrada vnútroslovenskej imobility. Opatrovateľky volia stratégiu cestovania za prácou
do susednej krajiny, aby si zabezpečili lepší životný štandard, no zároveň mo