CIRKEVNÉ LISTY 1 – 2
najčastejšie Litovci a Lotyši, najmenej často Slovinci. Rozsah migrácie zo Slovenska v pomere
k populácii bol približne na úrovni migrácie z Poľska. Tu si však treba uvedomiť, že pri pohľade z Veľkej Británie je migrácia zo Slovenska podstatne menej viditeľná, keďže
v absolútnych číslach prišlo do krajiny oveľa viac pracovníkov z takmer 40-miliónového Poľska ako z 5-miliónového Slovenska.
Výška mzdy je dobrým prediktorom pracovnej migrácie nielen na úrovni štátov, ale aj
na regionálnej úrovni. V knihe M. Bahnu (2011) ukazujem, že platí, že čím je v okrese nižšia priemerná mzda, tým viac ľudí z daného okresu pracuje v zahraničí. Tiež platí, že súvislosť medzi migráciou a výškou mzdy v konkrétnom regióne Slovenska je silnejšia v prípade
migrácie do Českej republiky než v prípade migrácie do Veľkej Británie. To je spôsobené tým, že kým mzda vo Veľkej Británii je rádovo vyššia než mzda v ktorejkoľvek časti Slovenska, české mzdy sú len mierne vyššie ako slovenské a v niektorých regiónoch dokonca aj nižšie ako v okresoch s najvyššími mzdami na Slovensku. Tu je možné spomenúť
zaujímavú paralelu s obdobím migrácie za prácou pred sto rokmi. Vtedy ako aj dnes boli
veľké regionálne rozdiely v miere migrácie. V rokoch 1910 až 1914 zaznamenávali župy
na území dnešného Slovenska vysťahovalectvo v rozmedzí 1,5 až 16,4 vysťahovalca na
1 000 obyvateľov (Štefánek, 1945). O takmer 100 rokov neskôr, v roku 2007, sa podiel pracujúcich v zahraničí z jednotlivých krajov Slovenska podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) pohyboval v takmer identickom rozpätí – medzi 1,7 % (Bratislavský kraj)
až 16,7 % (Prešovský kraj).
14
Dve stratégie pracovnej migrácie
Môžeme si položiť otázku, kto teda sú pracovní migranti zo Slovenska? Vo všeobecnosti
sú migrujúcimi častejšie mladí ľudia a muži. Neplatí to však univerzálne a pre všetky destinácie. Napríklad dve najpopulárnejšie migračné destinácie posledného obdobia – Česko a Veľká Brit