má možnosť vedieť, čo s tým všetkým robiť, ako žiť a čeliť všetkému, s čím sa stretne (pozri Mk 12, 29 – 31 par).
Byť kresťanom nie je žiaden módny trend, ani jednoduché identifikovanie sa s tradíciou
predkov. Je to o spôsobe každodenného života v podmienkach existencie, čiže stavu, ktorý charakterizuje ľudské odcudzenie. Jakub si je toho vedomý, veľmi dobre vie, že každodenná
konfrontácia s ťažkosťami prináša mnohé zložité situácie a problémy a do väčšej či menšej miery je vždy aj ohrozením viery. Je to súčasne skúška nielen samotnej viery, ale hlavne jej obsahu, teda toho, na čom a na kom je založená. Je akousi vysokou školou života.
Tou najťažšou, ale súčasne aj najkvalitnejšou, pretože jej „absolvent“ je nadmieru obohatený a pripravený nielen pre časný, ale aj pre večný život. Viera a dôvera v Boha zocelená
touto školou života dokáže pomáhať nielen jemu samému, ale aj tým druhým v neľahkom
procese navykania na život v cudzine, ďaleko od bezpečia domova. Ak sa to nedarí, Jakub
vyzýva k modlitbe, k prosbe o múdrosť zhora. Ani to nie je automatické. Dôležité však je,
že Jakub je o tom presvedčený, verí tomu a s touto vlastnou vierou sa delí s adresátmi.
Jakub formuluje a predkladá svojim adresátom teologicky motivované napomínanie a výzvy
k utváraniu vzťahov vo vnútri kresťanských zborov. Tieto majú byť priamo odrazom
a manifestáciou evanjelia Ježiša Krista, ktorá sa musí prejavovať empatiou k slabým
a marginalizovaným, pričom tento vzťah musí byť vyjadrený konkrétnymi skutkami kresťanskej lásky. A to je zásadný kérygmatický význam tohto jedinečného úvodu vrátane obsahu celého listu voči dnešnému kresťan