ani len nevšimol, že ho tie postavy obkolesili. Všimol si ich príliš neskoro. Tento človek, inak meter
deväťdesiat vysoký a sto kilogramov ťažký chlap, sa odrazu schytil za krk, a lapajúc po dychu, padol
chrbtom na makadamovú cestu. Vtedy pustil svoj krk a opäť normálne dýchal, no nemohol sa pohnúť.
Snažil sa zakričať alebo urobiť čokoľvek iné, no jeho telo ho neposlúchalo. Len ležal, rýchlo dýchal
a otváral ústa, akoby chcel niečo zakričať.
Oskar bol konečne slobodný, no tiež paralyzovaný. Ležal na zemi a z papuľky mu tiekla krv.
Dotyčných zahalených zjavov sa však nebál. Veliteľ zjavov si k nemu pokľakol a na dobité telo mu
priložil ruku. Chvíľu tak zostali. Potom tá postava vstala a Oskar sa, aj keď ubolene, posadil tiež. Vtom
sa oči zjavov na chvíľočku zaleskli zelenou farbou. Veliteľ ukázal rukou na pána. Oskar už vedel, čo
mal urobiť...
Pri výpovedi na policajnej stanici, v nemocnici, na psychiatrii a neskôr aj pri líčení tejto udalosti
u svojich ďalších parťákov bezdomovec tvrdil, že ten pes sa vrhol na krk svojho ležiaceho pána
a doslova ho roztrhal. Ešte chvíľu potom trhal rôzne časti jeho bezvládneho tela, než ho veliteľ
odvolal. Napokon ho Laura zavolala k sebe. Oskar k nej radostne pribehol a správal sa k nej tak, akoby
ona bola vždy jeho milou paničkou. Všetky zranenia boli preč. Po tomto čine išli všetky postavy ešte
asi desať minút neurčitým smerom. Skrátka, bezdomovec zabudol, kade išli. Pes sa radostne motal
okolo svojej paničky na vozíku. Do doby, než sa stala tá udalosť, musela svoj vozíček poháňať
vlastnými rukami. Od toho momentu už nemusela vozíček tlačiť. Ten išiel sám tam, kam chcela.
Napokon zjavy zmizli a už sa neukázali.
Bezdomovec dodnes nepochopil, prečo ho na nejaký čas zavreli na psychiatriu. Veď hovoril
pravdu! Nič nezamlčal! Pre policajtov a lekárov však bolo všetko jasné. Dlhodobá a nadmerná
konzumácia alkoholu mu poškodila pečeň a mozog natoľko, že začal mať psychické problémy. V čase
udalosti bol navyše opäť opitý. Veď ako mohol vidieť mŕtvych kamarátov, zelené svietiace oči, lietajúce
postavy, prechádzanie cez zábradlia... Napokon mohol byť rád, že neobvinili zo smrti pána Rovného
práve jeho. Prípad bol uzavretý veľmi rýchlo. Príčinou smrti pána Rovného boli ťažké zranenia, ktoré
mu spôsobil jeho vlastný pes, ktorého k tomu vyprovokoval ťažkou bitkou. Bitkou pes utrpel zranenia,
ktorým tiež podľahol. Každý sa možno len na pár sekúnd pozastavil nad tým, ako je možné, že pes,
ktorý utrpel také ťažké zranenia, bol ešte schopný takto doraziť svojho pána, a až potom zomrieť. Keď
si však neskôr každý spomenul, čo za sviňu bol ten pán…
Bezdomovec videl tento DUCH-TEAM ZO STANICE BRATISLAVA-VINOHRADY - ako ich nazval,
ešte raz. Videl skupinu štyroch postáv v plášťoch a s kapucňami na hlavách. Jedna postava sedela na
invalidnom vozíku, ktorý išiel sám. Okolo nich veselo pobehoval mladý nemecký ovčiak. Nikto z jeho
parťákov ich nevidel. Každý bezdomovec však veril, že existujú a potrestajú každého, kto si to zaslúži,
alebo si neváži života...
19