Eva pokrčila plecami. „Neviem. Nikdy som nad tým nepremýšľala.“
Chvíľu obe mlčali. Lucia si znova ľahla na chrbát a nastavila tvár slnku, ktoré miestami presvitalo
pomedzi lístie. Najnižšie konáre boli len pár centimetrov nad nimi, a už oťažievali zrejúcimi jablkami.
Lucia jedno odtrhla a zamyslene ho poťažkala v ruke. „Čo je na tom zlé? Poznať rozdiel medzi dobrom
a zlom.“
„Možno tam išlo len o princíp. Neposlúchli rozkaz.“
„Mňa najviac zaujíma Eva,“ vyhlásila Lucia. „Ona prvá neposlúchla Boha. Ona prvá spoznala
rozdiel medzi dobrom a zlom. Je to práve žena, ktorá urobí krok dopredu a hľadá zmenu. A muža
berie so sebou.“
„Škoda, že sa nenajedla z toho druhého stromu.“
Lucia sa zasmiala. „Ale no tak. Žiť naveky s mysľou dieťaťa, ktoré nevie, čo je dobré a čo zlé? Prosím
ťa. Radšej vezmem priemerný ľudský život s vedomím, že môžem kedykoľvek siahnuť po zakázanom
ovocí. Chutí totiž najlepšie len vtedy, keď vieš, že je zakázané.“ Sprisahanecky na Evu žmurkla.
Chvíľu mlčky sledovali oblaky.
„Ten tam hore vyzerá ako jednorožec,“ vyhlásila Lucia, a ukázala prstom na spomínaný oblak. „A
henten ako dvojtýždňový plod.“
„Ja vidím jeden, čo vyzerá ako mačiatko.“
„Vieš, čo ma hnevá? Že niektorí ľudia sú schopní utopiť týždňové mačiatka a vzápätí vyhlásia, že
potrat je zlom za akýchkoľvek okolností.“
„Čo si myslíš o potratoch?“ opýtala sa Eva.
„To, čo si myslím vždy; ži a nechaj žiť. A platí to aj pre mačiatka.“
Znova zmĺkli. Neobyčajne silná poludňajšia páľava umlčala aj cvrčky a vtáky. Všade bolo ticho.
„Čo plánuješ robiť teraz?“ opýtala sa Eva. „Nechcela si ísť na vysokú?“
Lucia si vyhadzovala jablko do vzduchu. Zakaždým ho chytila. „Nie, vysoká škola je pre tých, ktorí
nevedia, čo so životom. Ja viem presne, čo chcem robiť. Plánujem si ho užiť. Skôr, ako všetci umrieme
kvôli globálnemu otepľovaniu.“
„A to už ako?“
„Budem cestovať,“ povedala Lucia. „Pôjdem všade. Na východ, západ, sever aj juh. A keď niekoho
uvidím používať plastové sáčky, ukážem mu fotky malých korytnačiek, ako sa brodia morami odpadu.“
„To znie dobre,“ povedala Eva.
Lucia si prestala vyhadzovať jablko a otočila hlavu, aby na ňu lepšie videla. „Možno by si mohla ísť
so mnou. Bola by to zábava. Dobrodružstvo na celý život.“
Eva jej uhla pohľadom. „Buď realista. Dnes to tak nefunguje. Dnes ľudia chodia na vysokú. Potom
sa niekde zamestnajú. Založia si rodinu.“
„A umrú bez toho, aby čokoľvek zažili. No tak, Eva. Nebuď otrokom doby. Ukážem ti celý svet.“
„Rodičia by mi to nikdy nedovolili.“
4