T ÉMA MESIACA
Autor: Maya S. Adlerová
Jabloň
Na modrom nebi sa vznášali oblaky a v tieni rozložitej jablone ležali dve dievčatá. Bol horúci letný
deň, ale oblaky zbiehajúce sa na západe naznačovali, že už čoskoro sa to zmení.
„V skutočnosti to nezačalo jablkom,“ povedalo staršie z dievčat. Volalo sa Lucia, malo vlasy čierne
ako noc, a pred niekoľkými dňami zmaturovalo.
„Samozrejme, že to nezačalo jablkom,“ povedala jej spoločníčka, ktorá sa zhodou okolností volala
Eva. „Na začiatku bol predsa Veľký tresk.“ Eva bola mladšia ako Lucia a maturita ju ešte len čakala; a
hoci oplývala širokými znalosťami z teórie, o svete toho v skutočnosti veľa nevedela, a to
najpodstatnejšie sa mala ešte len naučiť.
Lucia sa prevrátila na brucho a bradu si podoprela rukami. „Teraz nehovorím o Veľkom tresku.
Teraz hovorím o príbehu starom ako ľudstvo. Nezaujíma ma, či je pravdivý, alebo nie; dôležitý je fakt,
že existuje, a to, čo znamená.“
Eva sa zasmiala. „Ale ja som si myslela, že si ateistka.“
Lucia pokrčila plecami. „Môj záujem je čisto filozofický.“ Tiež sa usmiala, ale inak ako Eva. Usmiala
sa ako had, ktorý sa zdvihol z trávy a ovoniaval vzduch rozoklaným jazykom. „Myslím si, že v každom
náboženstve sa nájde niečo, nad čím sa oplatí premýšľať.“
„A čím to teda podľa teba začalo?“ povedala Eva. „Pobav ma.“
Lucia čakala len na to. „Začalo to v momente, ako si Boh povedal, že stvorí svet. Boh má byť
všemocný, však? Vševediaca bytosť? Potom to mal určite všetko naplánované dopredu a vyznačené v
diári farebnými perami. Začalo to dávno predtým, ako zasadil uprostred Raja strom dobra a zla.“ Na
chvíľu sa odmlčala a zamyslene sa zahľadela do koruny jablone nad sebou. „Okrem toho, jablko sa
tam nikde nespomína. Každá kultúra si tam doplnila vlastné ovocie.“
„Ach,“ povedala Eva neistým tónom človeka, ktorý si nie je celkom istý, čím by mal prispieť k danej
téme a nechce sa strápniť. „Nemôžeme si len užívať horúci letný deň? Vôbec sa mi nechce premýšľať.“
„No tak, Eva,“ nedala jej pokoj Lucia, „premýšľaj. Boh stvoril záhradu, a do jej stredu umiestnil
strom, ktorý človeku umožní poznať rozdiel medzi dobrom a zlom. A nechal ho tam všetkým na
očiach. Určite to musel mať naplánované.“
„Asi áno. Možno. Čo o tom môžeme vedieť?“
Lucia prižmúrila oči. „Vieme o tom všetko. My sme predsa ten príbeh vymysleli. Ale vieš, čo je
zaujímavé?“
„Čo?“
„Že Boh umiestnil doprostred záhrady ešte jeden strom. Strom života. A keby sa najedli z jeho
ovocia, žili by naveky. Ale had naviedol Evu, aby sa najedla zo stromu pravdy. Nezdá sa ti to zvláštne?“
3