Lucia si sadla a vážne sa zahľadela na svoju kamarátku. „Nerobíš česť svojmu menu, Eva.“
„Nie každý dokáže pozerať na svet tak, ako ty.“
„Asi máš pravdu.“ Vstala a oprášila sa. „Dáš si jablko?“
„Prečo nie,“ povedala Eva. „Jablko nikdy neuškodí.“ Prijala jablko z Luciinej ruky a chvíľu
sledovala, ako sa jej kamarátka vzďaľuje, až kým ju nestratila z dohľadu. Potom sa zahryzla.
Bolo nezrelé.
5