telá zdobili bahnité fľaky. Každý z nich mal okolo bedier prepásanú malú kapsičku. Jedna žena ju
otvoril a vybrala si z nej obsah.
„Ide o miestne ovocie, mosaky. Veľmi výživné. Ale máme ho málo. Preto sme prikročili k tomuto
opatreniu,“ rozhovoril sa Bzin.
Ostatní sa k žene pridali a bezhlavo do seba tlačili dužinatý plod.
„Pri kŕmení majú tendenciu sa združovať, ako môžete vidieť. Potom si pôjdu po svojom. Pri
vyprázdňovaní si každý hľadá tiché miesto. Majú to nastavené inštinktívne.“
Urban nahlas preglgol. Cez pažerák sa mu vykrádali raňajky. Vedel to ovládať až dovtedy, kým
nezahliadol chlapa, ktorý sliedil po okolí. Vzdialil sa od skupinky a čupol si do pomerne tichej lokality
sektora. Vedy Urban pochopil, že začala fáza vyprázdňovania a musel odvrátiť zrak.
„Teraz by sme mohli prejsť k sektoru E55. Tam máme iný ekosystém,“ ozval sa Bzin a rukou ukázal
na dvere, ktorými prišli.
Urban párkrát prehltol naprázdno a potichu ho nasledoval. Premáhal nutkanie zutekať. Dlhými
chodbami sa presunuli k sektoru E55. Počas cesty sa snažil Bzin udržiavať konverzáciu, ale Urbanov
nezáujem umlčal aj jeho.
„Tento sektor,“ znechutene prehovoril Bzin, ktorý mal toho už plné zuby, „má ako jeden z mála
iný ekosystém. Snažíme sa o zachovanie biodiverzity. Planéta bola pôvodne ako vaša súčasná Zem, ale
po rôznych zásahoch a nešťastiach sa z nej stala močaristá brečka. I keď sa v močaristom prostredí
darí práve mosakom, nevyskytujú sa tu prirodzene. Preto naši veci navrhli využitie nižšieho druhu na
jeho rozširovanie, čiže ľudí.“ Urban nahlas prehltol a odkašľal si. Bzin ho ignoroval a pokračoval ďalej.
„V tomto sektore môžete vidieť okrem ľudí aj iné živočíchy, ktoré tu žijú. Rastlinstvo je na vzostupe.
Obnova týchto ekosystémov začala len pred niekoľkými rokmi. Priamo pod nami,“ prešiel do stredu
miestnosti, kde bola presklená podlaha, „môžeme vidieť budúci hmyz tejto planéty. Je to historický
okamih. Pred rokom sa nám to síce podarilo tiež, ale hmyzie larvy neprežili viac ako pár dní. Teraz
sme na tom veľmi dobre.“
„To je nechutné,“ vypadlo z Urbana, ako sa pozeral na hmýriace sa larvy na niečom mŕtvom. Keď
sa zapozeral lepšie, tak zbadal kontúry tela. „To je...?“
Bzin prikývol. „Mŕtve telá ľudí snáď nevyhodíme von oknom. Sú perfektnou živnou pôdou pre
zakladajúce kolónie.“
Urbanova ruka vyletela k ústam, telo sa prehlo v páse. „Asi budem zvracať.“
„Ty malý nevďačný kus debila!“ zajačal na neho Bzin. Snažil sa svoj hnev rozdýchať, ale vo svojich
svaloch cítil napätie. „Mňa tiež nebaví vysvetľovať ti takéto základné veci. Najradšej by som ťa
vyzliekol, strčil ti mosaky do ruky a hodil ťa k nim!“
„Ste zvrátení...“
„To, že si z inej dimenzie, nemení nič na tom, že ťa tam nemôžem zhodiť!“
„Som tu za trest, ty veľké hovado!“ skríkol Urban. Ku koncu vety už z neho šli prúdom raňajky,
ktoré nechal na presklenej podlahe. „Nikto sem nechcel ísť! Nikto! Prehral som!“
„VY-PAD-NI z mojej stanice!“ skríkol Bzin a rukou ukázal na dvere. „VYPADNI!!!“
4