Urban si otrel ústa rukou a s nechuťou sa otočil na odchod. „Elaini sú nechutné prasatá,“ mrmlal
si cestou k miestu, odkiaľ sa mal teleportovať domov. „Už sem nikdy nepôjdem.“
+++
Bzin práve upravoval nápis stanice, pretože po poslednom lejaku sa z neho poodlepovala stará
farba. Pri poslednom nátere započul za sebou kroky.
„Počula som, že pracovná návšteva nedopadla podľa mojich inštrukcií.“
„Nie. Lebo bol taký istý človek, akých chováme pod nami,“ prehovoril Bzin a otočil sa smerom ku
kapitánke Pevi. „A ako sa ukázalo, tiež nebol nadšený...“
„Vy ste na neho kričali!“ zvýšila hlas. „Na nášho hosťa! Ako ste mohli?“
„Jednoducho,“ zamrmlal si pre seba. „Mrzí ma to. Nabudúce sa to už nestane,“ ospravedlňoval sa
kapitánke. V jednej ruke držal farbu a v druhej štetec. Snažil sa vyhýbať očnému kontaktu s najvyššou
osobou na planéte.
„To máte pravdu. Nabudúce už nebude. Obdržala som správu, že už neprídu. Dúfam, že ste so
sebou spokojný,“ ironicky zakončila svoj príhovor.
„Ešteže tak,“ povedal nahlas, keď bola kapitánka v dostatočnej vzdialenosti. „Ako môžete byť v inej
dimenzii na našom vývojom stupni?“ položil rečnícku otázku ľuďom pod ním, ktorých mohol sledovať
cez presklené otvory v podlahe, ktoré lemovali chodbu od pristávacej plošiny.
Urobil ešte posledných pár pohybov štetcom a názov stanice bol ako nový - MOKRAĎ. „Prosím,
už žiadne medzidimenzionálne návštevy. Aspoň nie s debilkami, ktorí sa pozvracajú hneď, ako
zbadajú malé larvy láskajúce sa s črevami. Ach,“ povzdychol si Bzin a s plechovkou farby sa vybral do
riadiaceho strediska, aby si pozrel svoj obľúbený sektor E35.
5