T ÉMA MESIACA
Autor: Andrea Fašková
Mokraď
tmavé tiene prebleskujú skrz tie hnedasté listy
chlapče môj, tu šťastia nieto - môžeš si tým byť istý
mútna voda, zradné bahno lepia sa ti na päty
dva krkavce zaškriekali, chlapče, už si napätý?
ale kdeže... hlávka nadol, biele dlane vo vreckách
stúpaš hlbšie do močiara v zašpinených teniskách
koľko žiaľu, koľko smútku sa do jedného zmestí?
vraj iba tak za náprstok - aspoň to tvrdia zvesti
zomrela ti mamka či ťa opustila dievčina
nekráčaj ďalej! veď tvoj život sa iba začína!
nečuje ma chlapček malý, nečuje môj nemý hlas
ako by aj? keď ja, pamäť lesa, jeho stará mať
nemám ústa ani ruky, mám len oči dokorán
sledujem ťa neprestajne skrze oko starých vrán
smutno mi je, lebo tuším, ako skončí príbeh tvoj
nech sa močiar nerozrastá, zaplakať mi nedovoľ!
jedno je či vo vode stojíš alebo pri brehu
utopíš sa ako Artex v nekonečnom príbehu
6