Musela som prejsť niekoľko fasciklov než som sa dostala k niečomu zaujímavejšiemu . V jednom z takých fasciklov som našla časť celú o Christianovi Blackwoodovi . Šokovalo ma to , pretože predsa on nie je na našej strane . On ešte žije ...
Počkať , žeby tam bol uvedený dôvod , prečo ho chcú zabiť ? Možno ... V tichu domu som listovala zložkou . Na prvej stránke stálo jeho meno napísané čiernym perom , a pod ním modrým „ dobrovoľný odchod zo sveta “. Bolo tam všetko – celý jeho profil . Písalo sa tam o celom jeho živote , o tom , aký bol , dokonca o vzťahu so mnou .
Dôvod , prečo má Cath jeho anamnézu u seba , tam však uvedený nebol . Prirodzene , bolo by to priveľmi jednoduché .
Chcela som listovať ďalej , zistiť , ako je možné , že ho majú v databáze , a prečo je pre nich tak dôležité , aby odišiel zo sveta . O nijakého smrteľníka , ktorý by sa nejako neprevinil nemali záujem . Je pravda , že Christian sa pokúsil o samovraždu , ale pokus je stále len pokus , a za to hneď nepatrí človek do pekla . Lenže ak ho tu majú zaradeného , pravdepodobne mu hrozí peklo , mučenie a neviem čo ešte . Nedokázala som si ani len predstaviť , aké plány s ním môžu mať .
Túžila som zistiť viac , avšak zrazu som začula , ako sa otvárajú vchodové dvere . Počula som Toma , ako nadáva a Catherine , ako mu odvrkla . Ich kroky sa blížili práve k miestnosti , kde som bola ja . Našťastie dvere boli zatvorené . Získala som aspoň náskok , aby som sa rýchlo , a hlavne potichu prešmykla cez okno .
Snažila som sa čo najviac ponáhľať a rýchlo sa prestrčiť aj s krídlami von . Ten dom bol len prízemný bungalov , a tak som hneď po dopade na zem okamžite zmizla z okna . Pritlačila som krídla k stene vedľa okna a počúvala , čo sa bude diať ďalej .
Keď som tlmene počula , ako sa dvere otvorili , ozval sa Tomov hlas : „ Mám pocit , akoby tu niekto bol .“
Stŕpla som . Hneď na to sa ozvala aj Catherine : „ Prisahala by som , že som tu lampičku zhasla . Asi som zabudla ... A ... kto by už len sem chodil ?“ Dopekla ! „ Zase si zabudla zavrieť to okno , a potom to tak vyzerá !“ rozčuľoval sa Thomas . To som už ale letela preč . Nechcela som riskovať až tak veľmi , že by niekto otvoril okno a uvidel by ma . Za sebou som začula už len tlmenú hádku . Unikla som len o vlások . Cítila som sa smutná a unavená , a tak som sa rozhodla vrátiť sa k Davidovi , ktorý si o mňa už určite robil starosti . Nechcela som trápiť ešte aj jeho . Nevedela som však , či sa mu mám zdôveriť so svojím zistením , alebo radšej pomlčať .
Keď som pristála vo veľkom okne , sedel v kúte , krídla mal opreté o ošarpanú , opadávajúcu omietku a so strachom na mňa pozeral . Zostala som sedieť na parapete a hľadela som na neho čakajúc , či niečo povie .
16
Musela som prejsť niekoľko fasciklov než som sa dostala k niečomu zaujímavejšiemu. V jednom z
takých fasciklov som našla časť celú o Christianovi Blackwoodovi. Šokovalo ma to, pretože predsa on
nie je na našej strane. On ešte žije...
Počkať, žeby tam bol uvedený dôvod, prečo ho chcú zabiť? Možno... V tichu domu som listovala
zložkou. Na prvej stránke stálo jeho meno napísané čiernym perom, a pod ním modrým „dobrovoľný
odchod zo sveta“. Bolo tam všetko – celý jeho profil. Písalo sa tam o celom jeho živote, o tom, aký bol,
dokonca o vzťahu so mnou.
Dôvod, prečo má Cath jeho anamnézu u seba, tam však uvedený nebol. Prirodzene, bolo by to
priveľmi jednoduché.
Chcela som listovať ďalej, zistiť, ako je možné, že ho majú v databáze, a prečo je pre nich tak
dôležité, aby odišiel zo sveta. O nijakého smrteľníka, ktorý by sa nejako neprevinil nemali záujem. Je
pravda, že Christian sa pokúsil o samovraždu, ale pokus je stále len pokus, a za to hneď nepatrí človek
do pekla. Lenže ak ho tu majú zaradeného, pravdepodobne mu hrozí peklo, mučenie a neviem čo ešte.
Nedokázala som si ani len predstaviť, aké plány s ním môžu mať.
Túžila som zistiť viac, avšak zrazu som začula, ako sa otvárajú vchodové dvere. Počula som Toma,
ako nadáva a Catherine, ako mu odvrkla. Ich kroky sa blížili práve k miestnosti, kde som bola ja.
Našťastie dvere boli zatvorené. Získala som aspoň náskok, aby som sa rýchlo, a hlavne potichu
prešmykla cez okno.
Snažila som sa čo najviac ponáhľať H X H \ #ZqiHZ ܰY[ZH ۋ[H[ ^[[H[[H Z Hq# YHH [H[qo]H Z^H ۘK ]q#Z[H HܰYB [H Y1/HۘHH #p[K1#[ HYHXqiH1#[Zq# H Y[H #][KZ H \H ܚ[Kޝ[ H[݈\Έ8'p[H ] Z؞H HYZ '1e\H Kq#H Hޝ[HZ]\[N8' \Z[HH K1oH H H[\q#ZH \K\BH XYKKH qo[ [H['ZHB'\H H XYH ]YqiH ۛH H Z ^\Hx' ޱ#]q/ݘ[ HX\ˈ H qo[B][H q#KX[H H \ݘqiHqo Z q/ZK1oHHYZ ܚ[ۛH ]Y[HXKH XBH q#][H qo[ Y[0YK[ZH H[ 0\˂][H H H ]]HH [][KH Z H H ޚH ]qiH H]YݚKܰH HqbH qo\#Z]H ؚ[ \KX[H H \qiHqh]HZZˈ]Y[H H hXZ1#ZH H]Hp[H 0 \qiH ݛڰ[H \[[K[X Y1hYZ [1#XqiKq# H \0[H q/HۙK Y[ KܰYHX[ ]0HhX\[Y0]ZBZY]HH XHHqbH ޙ\[ [H H YYqiHH \\]HH1/Y[H HHZ1#XZZ#ZHYq#[ ݚYKM