16
Musela som prejsť niekoľko fasciklov než som sa dostala k niečomu zaujímavejšiemu . V jednom z takých fasciklov som našla časť celú o Christianovi Blackwoodovi . Šokovalo ma to , pretože predsa on nie je na našej strane . On ešte žije ...
Počkať , žeby tam bol uvedený dôvod , prečo ho chcú zabiť ? Možno ... V tichu domu som listovala zložkou . Na prvej stránke stálo jeho meno napísané čiernym perom , a pod ním modrým „ dobrovoľný odchod zo sveta “. Bolo tam všetko – celý jeho profil . Písalo sa tam o celom jeho živote , o tom , aký bol , dokonca o vzťahu so mnou .
Dôvod , prečo má Cath jeho anamnézu u seba , tam však uvedený nebol . Prirodzene , bolo by to priveľmi jednoduché .
Chcela som listovať ďalej , zistiť , ako je možné , že ho majú v databáze , a prečo je pre nich tak dôležité , aby odišiel zo sveta . O nijakého smrteľníka , ktorý by sa nejako neprevinil nemali záujem . Je pravda , že Christian sa pokúsil o samovraždu , ale pokus je stále len pokus , a za to hneď nepatrí človek do pekla . Lenže ak ho tu majú zaradeného , pravdepodobne mu hrozí peklo , mučenie a neviem čo ešte . Nedokázala som si ani len predstaviť , aké plány s ním môžu mať .
Túžila som zistiť viac , avšak zrazu som začula , ako sa otvárajú vchodové dvere . Počula som Toma , ako nadáva a Catherine , ako mu odvrkla . Ich kroky sa blížili práve k miestnosti , kde som bola ja . Našťastie dvere boli zatvorené . Získala som aspoň náskok , aby som sa rýchlo , a hlavne potichu prešmykla cez okno .
Snažila som sa čo najviac ponáhľať a rýchlo sa prestrčiť aj s krídlami von . Ten dom bol len prízemný bungalov , a tak som hneď po dopade na zem okamžite zmizla z okna . Pritlačila som krídla k stene vedľa okna a počúvala , čo sa bude diať ďalej .
Keď som tlmene počula , ako sa dvere otvorili , ozval sa Tomov hlas : „ Mám pocit , akoby tu niekto bol .“
Stŕpla som . Hneď na to sa ozvala aj Catherine : „ Prisahala by som , že som tu lampičku zhasla . Asi som zabudla ... A ... kto by už len sem chodil ?“ Dopekla ! „ Zase si zabudla zavrieť to okno , a potom to tak vyzerá !“ rozčuľoval sa Thomas . To som už ale letela preč . Nechcela som riskovať až tak veľmi , že by niekto otvoril okno a uvidel by ma . Za sebou som začula už len tlmenú hádku . Unikla som len o vlások . Cítila som sa smutná a unavená , a tak som sa rozhodla vrátiť sa k Davidovi , ktorý si o mňa už určite robil starosti . Nechcela som trápiť ešte aj jeho . Nevedela som však , či sa mu mám zdôveriť so svojím zistením , alebo radšej pomlčať .
Keď som pristála vo veľkom okne , sedel v kúte , krídla mal opreté o ošarpanú , opadávajúcu omietku a so strachom na mňa pozeral . Zostala som sedieť na parapete a hľadela som na neho čakajúc , či niečo povie .
16