O NIEČOM
Autor: Executor
Písanie o písaní (2. časť)
Blogerská problematika
Počas svojho prezerania cudzích blogov som si všimol niekoľko zvláštnych trendov, ktoré sa
opakovali. Prvým z nich bolo publikovanie takého množstva organizačného obsahu o zákulisí blogu,
že ho bolo takmer viac, ako skutočného obsahu. Druhým trendom bolo silné kladenie dôrazu na
introverciu: vznikal tak paradox, že blogeri bijúci sa do hrude s tým, akí sú introverti o niekoľko
článkov ďalej opisovali svoje sexuálne zážitky, nehľadiac na svojich partnerov a partnerky.
Rozbíjanie svojej tvorby do niekoľkých jazykov a blogov sa mi tiež nezdala byť užitočná
konvencia, keď sa nič z tvorby daného autora neprevŕtalo do hĺbky. Je veľkou škodou, že som ešte
nevidel blogera, ktorý by svoju znalosť cudzích jazykov a pevnú vôľu preukázal prebásnením
cudzojazyčnej poézie.
Najrýchlejšie som zatváral také blogy, v ktorých boli sekcie pomenované až tak „originálne“, že
nikto nedokázal odhadnúť, čo v nich nájde. Snaha o prílišné skrášľovanie sa evidentne vymkla
kontrole a blogeri si len uškodili svojim „ujetým vkusom“. Podľa mňa je zbytočné zvyšovať
komunikačný šum, ktorý je medzi autorom a čitateľom už aj tak priveľký: kým autor môže mať každú
vetu svojho textu odžitú do detailov, čitateľ si pri prechádzaní textu vybaví len vrch ľadovca, pričom
bude jeho porozumenie zväčša len racionálne a nie emočné. Už to je značnou stratou pri odovzdávaní
informácií. Práve kvôli zrozumiteľnosti som sa snažil stupeň formálnosti mojich článkov
prispôsobovať ich účelu.
Čo sa týka komentárov k blogom, až príliš často sa stretávam s tým, že každému
komentujúcemu sa dielo páči a súhlasí s jeho obsahom. Považujem to skôr za akýsi pritakávací biznis
s reklamou, ktorý nás neposúva ďalej. Naopak, v tomto druhu správania vidím riziko, že práve bloger,
ktorý by mal na sebe najviac pracovať, začne veriť, že už dosiahol dokonalosti. Je tu však prítomný aj
iný paradox: ochota návštevníkov komentovať blogy tých autorov, u ktorých vidia, že sa nikomu
neobťažujú odpovedať. Majstrovstvo tohto prístupu dosiahla blogerka sťažujúca sa na ignoráciu z
Autorského klubu, pokým v 99% prípadov sama ignorovala svojich návštevníkov. Takýmto autorom
by bolo vhodné naopak tvrdo vyjadriť svoj protest - pokiaľ možno globálne - aby si uvedomili, že sa s
ľuďmi takto nejedná. Takisto by som postupoval pri spameroch. Zároveň by to preskúšalo ich
motiváciu ku tvoreniu. Aj pokiaľ by nepochopili svoje pochybenie, aspoň by mali pokoj od pozornosti,
ktorá mohla byť objektívne až príliš intenzívna. Niekedy je to práve nepovšimnutie verejnosťou, čo
zabezpečí väčšie množstvo času, ktoré sa dá použiť na tvorbu.
Každý komentár s ozajstnou pointou tvorí podporu pre autora komentovaného textu. Je na
návštevníkoch aby zvážili, ktoré projekty stojí za to podporovať a napomáhať ich udržaniu sa pri
živote. Preferujem síce tvorbu primárne pre vyjadrenie seba a pre nápomocnosť, no každá
jednostranná námaha sa raz musí skončiť. Kam teda budeme smerovať svoju podporu? Ku projektom
ktoré nám nedali nič nové, alebo k projektom ktoré autora stáli mnohonásobne viac úsilia?
24