Bzinovi sa nadula hruď. Z pochvaly mu neprišlo divné, že tých pár rokov u nich, boli dve pozemské
storočia. A ani to, že tých pár dní tu, nebude zas až taká dlhá doba na stanici Mokraď, ako
predpokladal. Akosi nerátal s časovým posunom. Čiže až o tak veľa vecí nepríde. „To som rád, že
konečne niekto zdieľa môj názor. Naša kapitánka Pevi mi dala čo pre to, ak viete, čo tým myslím.“
„Neviem, ale najbližšie tri dni, mi to môžete povedať,“ usmial sa jeho nový sprievodca.
Bzinovi sa názor na ľudí síce nezmenil, ale začínal mať pocit, že niektorí z nich budú mať lepšie
inštinktívne myslenie ako ostatní.
Po prvom večeri, kedy prebiehalo predstavovanie dimenzií a rás, sa Bzin začal trochu baviť.
Spočiatku si to nechcel pripustiť, ale druhý večer mu ušlo jeho vtipné odfrknutie, ktoré skrýval
dokonca aj pred najbližšími spolupracovníkmi. Vrchol celej návštevy zažil za budovou, kedy sa
náhodne ocitol v to osudné ráno, kde objavil svoj nový zmysel života.
Tretí večer sa konal galavečer odovzdávania cien Rádu zlatej pampelišky. Jeho sprievodca Sergej
bol okrem iného aj spoluorganizátor a moderátor toho večera. Pol hodiny pred začatím sa s bledou
tvárou vytratil od pódia do zákulisia. Bzin plný nadšenia z rána, sa chcel so Sergejom podeliť o svoje
radosti. Kým to stihol všetko vyklopiť, zbadal len jeho chrbát a zverské zvuky, ktoré občas ušli aj
ľuďom na planéte. Bolo to neúplné vyprázdňovanie, ktoré sa síce občas objavilo, ale nemalo želaný
účinok.
„Bzin, doriti!“ zahrešil Sergej, utierajúci si ústa vreckovou, ktorú vylovil z vrecka saka. „Neplíž sa
za mnou.“
„Ver mi, toto tvoje neúplné vyprázdňovanie ma vôbec nezaujíma. Chcel som len...“ nestihol
dopovedať, pretože sa zo Sergeja vydralo skuvíňanie, ktoré Bzinovi pílilo uši. Možno predsa len sú
všetci rovnakí.
„Celý galavečer je v riti,“ smoklil Sergej bez toho, aby mu Bzin dal najavo, že ho to zaujíma. „Mal
som zabezpečiť program. Všetko. A zrazu mi volá agent, že pred bandou medzidimenzionálnych
podivínov tá speváčka nebude vystupovať. Program sme mali mať na celý večer. Odovzdávanie cien je
do bodky naplánované a musí byť o deviatej hodine. Čo mám robiť dve a pol hodiny? Čo?!“ bezradne
zvýšil tón hlasu a rozhadzoval rukami. „Šéf si ma podá, mama ma vydedí, pošlú ma mimo túto
dimenziu... možno budem musieť byť na tej vašej stanici a žrať mosaky!“
„Mosaky sú veľmi dobré,“ nechápavo prehovoril Bzin. I keď začal pomaly chápať, že bez galavečera
nebudú žiadne ceny, čiže žiaden výstup. Čiže nič, čo môže predostrieť kapitánke Pevi. Tá zas dá to nič
generálovi a nakoniec bude Bzin ten, kto bude vydedený a vyhostený. Našťastie započul v kríkoch
známy šuchot. Bol čas pochváliť sa novým zmyslom života. „Mám tajnú zbraň,“ ozval sa Bzin, načo sa
Sergejovi na tvári objavila nádej.
„Tak?“ pokynul mu hlavou.
Bzin si odbehol pár metrov a spoza kríku vybral niečo malé. Keď sa otočil k parťákovi, jeho nádej
hneď odišla. „Tak počkaj. Povieš mi, že máš tajnú zbraň a ty vytiahneš mačku?!“ Vreckovou si vysiakal
nos.
Chlpatá čiernobiela hmota natočila hlavu k Bzinovi a zamňaukala. „Ty nevieš, čo dokáže?“
prekvapene sa ho spýtal.
11