„J-ja?“ spýtal sa šokovane, pretože čakal niečo zlé. Cestovanie do inej dimenzie bola odmena. Zatiaľ
Elaini vycestovali mimo svojej dimenzie asi len trikrát. Teleportačná stanica slúžila viac pre stážistov
ako pre nich. Svaly sa mu začali napĺňať endorfínmi.
„K ľuďom,“ oznámila mu.
Jeho radosť sa v svaloch premenila na jed, ktorý sa vlieval do vnútrotelového riečišťa. „Ja medzi
ľudí nejdem. Fakt nie. Vieme, ako to dopadlo minule, keď tu bol ten úbožiak Urban.“ Odfrkol si.
„Navyše na tej malej modrozelenej opache...“
„Ich planéta sa vola Zem,“ čítala mu myšlienky kapitánka.
„... opache je ich ako prachu. Nechcem byť medzi nimi a...“ zháčil sa. „Počkať, preto tam idem ja
a nie niekto iný, že? Nikto tam nechce ísť, že? Lebo sú vám odporní! A ja to mám ako trest za to minulé
fiasko?!“
„To nie je prosba, ale rozkaz. Ide len o slávnosť udelenia Rádu zlatej pampelišky. Zúčastníme sa,
pretože nás pozvali a v rámci našich vzťahov a diplomacie by to bola adekvátna reakcia.“
„Rád čoho?“ zhrozene sa opýtal Bzin, ako čítal pozvánku, ktorú vytiahla spoza opaska a podala mu
ju.
Kapitánka Pevi sa pousmiala. „Generál už ďalší trapas nechce, je vám to jasné?“ Prst mu zabodla
do hrude, načo Bzin neochotne prikývol.
Nemal na výber. Jeho najbližšia zastávka bola modrozelená opacha plná ľudského prachu.
+++
Pútače Rádu zlatej pampelišky viseli po celom areáli veľkého priestoru, v ktorom sa konalo
udeľovanie cien spojené s prezentáciou aktuálne známych dimenzií. Stolík Elainov bol jediný, ktorý
zíval prázdnotou. „Niekde sa stala chyba,“ zamrmlal si Bzin, keď prechádzal okolo neho. „Niekde
určite.“ Myslel na škodoradostné výrazy ostatných Elainov, ktorí ho vyprevádzali zo stanice Mokraď.
Taktiež pohľad Noreho, ktorý si v čase jeho neprítomnosti zoberie na starosť najlepší sektor a bude
pri historickom okamihu, kým on sa bude vyhýbať kontaktu s ľudskými bunkami.
Prvé stretnutie s človekom na Zemi prebehlo na jeho počudovanie dobre. Sergej, mladý muž, ktorý
bol od nadšenia bez seba, že vidí živého Elaina. „Som veľmi rád, že vás vidím.“
„To určite,“ neveril mu Bzin a snažil sa vyhnúť jeho nastavenej ruke a neskôr aj objatiu, kvôli
ktorému stúpil na nohu Hynovi z vedľajšej dimenzie.
„Naozaj, ste legenda,“ tvrdil Sergej.
„Nebolo to tak dávno, kedy som istého pána Urbana...“
„Urban? Ten, ktorý nezvládol pracovnú návštevu na stanici Mokraď? Prosím vás,“ kývol rukou do
prázdna, „to je dávna história. To bolo pred dvesto rokmi, na to si už nik nespomenie. Navyše ste
z toho vyšli ako hrdina vy. Viete, Urban mal sledovacie a nahrávacie zariadenie, takže každý vie, že sa
nezachoval podľa protokolu.“
10