„Určite nie. To je domáce. Asi preto má takú chuť. Len pi,“ povedala a jemne sa usmiala.
Znova začal jesť. „Aj mäso je domáce?“ spýtal sa po chvíľke.
Elza na neho pozrela: „V podstate áno. Nie je z obchodu,“ odvetila jemne.
Milenec zrazu všetko vypľul na tanier.
„To nemyslíš vážne,“ zavrčal.
O niekoľko hodín predtým
Elza stála za pultom služby zákazníkom a upravovala brožúry, keď sa pri pulte zastavil vysoký muž.
Mal na sebe drahý oblek a usmieval sa.
„Dobrý deň,“ pozdravila Elza a jemne sa usmiala.
„Dobrý deň. Potreboval by som pár informácii o tomto produkte a tejto službe,“ povedal zákazník a
ukázal jej dané veci v brožúre.
„Tak tento produkt je vhodný ako do interiéru, tak aj exteriéru. Len, ak ho budete mať vonku, má
horšiu údržbu ako vo vnútri, vzhľadom na počasie. A služba - čo presne potrebujete?“
„Chcel by som vedieť, či by ste mi to vedeli doručiť do desiatej doobeda.“
„To nie je problém,“ povedala Elza a usmiala sa. „Len mi nechajte kontakt. Pretože dopravnú situácii
ovplyvniť nevieme, a preto sa môže stať, že buď prídeme skôr alebo neskôr. Môžeme Vám hodinu predtým
zavolať? Je to pre Vás prijateľné?“
Muž sa usmial, „samozrejme. Tak ja si to premyslím a určite dôjdem.“
„Nech sa páči,“ povedala Elza a chlap odišiel.
O pár minút bol späť, ale už nemal takú dobrú náladu. Elza nechápala, čo sa stalo.
„Vy nie ste normálni,“ zakričal na celú predajňu, a Elza stratila reč.
Nakoniec sa však upokojila a pozrela mu do očí: „Upokojte sa,“ povedala. „Stalo sa niečo?“
„Vy ste naozaj neschopní. Zavolajte mi vášho vedúceho,“ povedal chlap a Elza nemala žiadne námietky.
„Dokým príde, môžem Vám nejako pomôcť ja?“
„Taká hlúpa a sprostá krava ako Vy, mi asi ťažko pomôže,“ povedal a stále kričal.
Ľudia sa otáčali k pultu, a Elza sa cítila trápne. Vystrela sa v chrbte a otočila sa. Jej šéf stál za ňou a
škaredo na ňu pozeral.
„To neviete nič poriadne spraviť?“ spýtal sa pred zákazníkom.
Zvraštila obočie a odišla z pultu, aby si to mohli vybaviť.
Elza sedela na fajčiarke, a fajčila už asi tretiu cigaretu. Nebola fajčiarka, ale dnes to potrebovala. Toto
sa jej ešte nestalo. V očiach ju znova zaštípali slzy, ale potrasením hlavy ich zahnala späť. Zrazu dnu vošiel
jej nadriadený a pozrel na ňu, a podišiel k nej.
„V poriadku?“
„Prepáčte, že som nezvládla svoje povinnosti.“
Žalúdok sa jej skrútil a prišlo jej zle. Čo to hovorí? Toto nie je ona.
„To je v poriadku,“ povedal a pohladkal ju po pleciach.
4