Čo to...?
„Viem, ako by sme to mohli napraviť. Čo keby ste ma pozvali na večeru ku Vám domov.“
Elza na neho s úsmevom pozrela, „ale pokojne. Len príďte. Tu je moja adresa. Buďte u mňa o pol 17.
Môj spoločník dôjde až okolo 20:00, to stihneme.“
Vedúci prikývol a odišiel. Elza následne mohla skončiť a ísť domov. Variť večeru.
Čo to do pekla robíš? Ozýval sa jej vnútorný hlas. Celú cestu jej hovoril, aby nerobila blbosti. Aby to
nespravila. Nech sa nad tým zamyslí ešte raz. Elza nepočúvala. Teraz nie. Teraz sa musí pripraviť. Po ceste
domov sa zastavila v obchode a kúpila nejaké potraviny, ktoré sa hodili na večeru. Tešila sa ako malá.
16:30
„Poďte dnu,“ povedala, stlačila tlačidlo na domácom vrátnikovi a vedúceho pustila dnu.
Muž vyšiel až na tretie poschodie a vošiel dnu. Všade bola tma, len v kuchyni sa svietilo. Bolo mu
jedno, kde tu malú cundru pretiahne. Hlavne, že bude jeho. Vošiel do kuchyne a všimol si Elzu. Celá bola
oblečená v červenej obtiahnutej latexovej kombinéze. Bude to ešte lepšie ako si myslel. Pozrel do otvorov
na oči. Iba to jej bolo vidno. Oči. Všetko ostatné bolo v kombinéze.
„Ty si ale šikovná,“ povedal.
Elza sa zasmiala a podišla k nemu. Celá sa obtrela okolo neho, a zrazu v krku pocítil ostré bodnutie.
Strach, bolesť, adrenalín sa mu začali vlievať do tela. Chcel vykríknuť, ale Elza bola rýchlejšia a podrezala
mu krk.
„Nebudeš kričať,“ zašepkala mu do ucha, „takže ty si si myslel, že budem tvoja ďalšia obeť? Taký odpad,
ako ty, to už mal spočítané dávno,“ povedala.
Videla, že otvára ústa, ale jej to bolo jedno. „Takí ako ty mi chutia najlepšie,“ povedala a dala si dole
latexovú masku.
„Budeš delikátny,“ zapriadla a nahla sa, aby mu oblízala krv z krku.
„Erh, mala som kúpiť nejakú omáčku. Preboha čím sa živíš. Fuj, samý plast. Nevadí,“ povedala a mykla
plecom, „niečo vymyslím. Mali by sme začať s porciovaním. Nech to do tej ôsmej stihnem.“
S milencom
„Ty si ho zabila? Niečo si mi sľúbila,“ povedal a znova sa napil čistej vody.
„Povedala som ti, čo chcel. Také prasa si zaslúžilo smrť.“
Jej milenec pokrútil hlavou, „a toto nie je víno.“
Elza sa zamrvila. „Je aj nie je. Bolo to príliš kovové a plastové. No hnus. Tak som to zmiešala s tým
ríbezlákom od tvojej mamy.“
„Ty si sa zbláznila! Toto musí skončiť.“
„Nikdy s tým neprestanem.“
„Udám ťa,“ povedal a pozrel, ako jej skamenel výraz.
Do očí sa jej nahrnuli slzy. „Ak si myslíš, že ma to zastaví,“ pošepkala a zodvihla sa z gauča.
5