T ÉMA MESIACA
Autor: AZI
Elza
V byte sa šírila jazzová hudba pretkávaná jemnou vôňou práve upečenej večere. Elza si vzala široký
pohár na stopke, sadla si do obývačky a započúvala sa do rytmov jazzu. Cítila sa pokojne a stres z jej
dnešného pracovného dňa opadol. Dnes bol náročný deň. Dnes bol ten deň, kedy si človek zaslúži pohár
tejto červenej tekutiny. Pri dverách sa ozval štrngot a vchodové dvere sa otvorili.
„Ahoj,“ zakričal jej milenec.
Neodpovedala. Nechcelo sa jej ani len pohnúť. Podišiel k obývačke a naklonil sa.
„Ahoj,“ povedal znova a vošiel do obývačky. „Aký si mala deň?“
Zohol sa k nej a dal jej pusu.
„Ahoj,“ zapriadla, „teraz už je všetko v pohode. Neveril by si, akého debila som dnes stretla.“ Pri tej
spomienke sa striasla.
„Veď už si doma. Ale muselo to byť vážne, keďže si varila.“
Prikývla, „v rúre máš mäso aj zemiaky.“
Znova ju pobozkal a odišiel sa vyzliecť z pracovného odevu. V kuchyni si nabral jedlo a vrátil sa k Elze
do obývačky.
„Chceš aj víno?“ spýtala sa.
„Dám si,“ povedal. „Tak čo sa stalo?“
„Ale došiel k nám do práce nejaký klient. Najskôr bol úplne v poriadku, žiadny problém. Myslela som
si, že sme všetko pochopili. Teda, že mu bolo všetko jasné. Mýlila som sa. Nebolo,“ Elza sklonila hlavu, „no
vieš mi to vysvetliť? Ako sa niekto môže zrazu zmeniť. Neveril by si, ako začal kričať. Ako keby sme ho
vraždili.“
„Nerozumiem, čo sa stalo?“
„Nikto nevie. Odišiel spokojný, ale o pár minút bol späť a neskutočne robil bordel. Pýtala som sa ho,
čo sa deje. A neuveríš, ale povedal, „že taká hlupaňa a krava mu nepomôže.“ Zostala som stáť ako obarená.
Chcela som mu jednu vraziť, ale ruku som zastavila v polovici cesty, a on si vypýtal šéfa. On si ma nezastal.
Len ticho sledoval, ako to vyriešim,“ pokračovala Elza. „Čo som to mala za šéfa? Toto bol neskutočný,“ jej
rozprávanie prerušil jej milenec.
„Mala? Už nemáš?“
„Nie. Nemám,“ povedala potichu a pozrela k zemi.
„Ty si dala výpoveď?“ postavil sa a prestal jesť.
„Ni e. Nedala som výpoveď,“ zamrmlala. „)Preložili ma,“ povedala nakoniec a vydýchla si.
Jej milenec pokrútil hlavou a odpil si z vína. „Hm,“ povzdychol, „chutí nejako divne. Nie je pokazené?“
3