Zasmial sa: ,,Ale musíš uznať, že mal aspoň sčasti pravdu. Pozri,“ o pár milimetrov posunul ľavú
ruku a ďobol hrotom do stola. Ten sa zavlnil akoby bol tekutý, jeho sivý povrch sa v mieste dotyku
pera zmenil na čiernu štruktúru písmen postavaných na seba.
,,Vidíš?“ pokračoval. ,,Toto nie“ na chvíľu sa odmlčal, ,,je skutočné. Máš neuveriteľnú moc. Moc
tvoriť svety, tvoriť príbehy, tvoriť existencie. Len sa pozri na takú knihu Genezis.“
,,Dobre, tu ťa zastavím,“ skočil som mu do reči. a môj hlas znel veľmi rozhorčene. Naklonil som
sa, lebo inak by som musel kričať a nechcel som sa strápňovať alebo kaziť atmosféru v reštaurácii. Nuž
som spustil rozhorčeným šeptom: ,,Po prvé, nemám potuchy, v akej pekelnej diere to sme, a prestáva
ma to tu baviť. Po druhé, nič tak dokonalého neovládam. Je to len bežná, nie moc úhľadná,
gramotnosť, ktorú dostaneš na základnej škole.“ Povzdychol som si: ,,Nietzsche mal pravdu. Vravel,
že ešte sto rokov všeobecnej gramotnosti pre všetkých, a duch sa stane lúzou. A tramtadatá, máme tu
Twilight a Päťdesiat odtieňov sivej. Možno by na to mali byť nejaké testy” , zatiahol som zamyslene.
,,S Nietzschem na mňa nechoď, ten stratil rozum. Nejde o to, koľko bytostí to ako vie, ale ako to
používajú. A nie každý používa jazyk tak, ako spisovatelia, myslitelia a prekladatelia.“
,,A myslíš, že ja ho tak používam?“ spýtal som sa trochu pochybovačne.
,,Veď to ti tu celý čas hovorím! Ty tvoríš cez písanie. Dôkazom je i toto miesto,“ roztiahol ruky.
,,Plus i to, že si o tom budú môcť prečítať.“
,,Prečítať? Ako to myslíš?“ opýtal som sa mierne zmätene.
Ohnivooký sa pousmial: ,,Genui je posadnutý publikom. Mal by si sa pridať k PSA.“
Fakt ma to začínalo štvať: ,,Mohol by si sa prosím,“ to posledné slovo som precedil medzi zubami,
,,vyjadrovať jasnejšie?“
,,Môj spoločník sa zasmial: ,,Vieš, že to nemám vo zvyku.“
Chvíľu som naňho ticho hľadel zvažujúc, či je väzenská uniforma fakt tak škaredá. No nakoniec
som dospel k záveru, že je. Tak som si len ťažko vzdychol a prehovoril: ,,Ja nie som spisovateľ. Sotva
som len pisálko, ešte nemám vlastnú knihu. Navyše, trištvrte z tých kníh, o ktorých ten projekt je, by
som dokázal na sedemdesiat percent uhádnuť len s anotácie. A vôbec, mám pocit, že je ich tam strašne
moc. Fakt potrebujeme ďalších spisovateľov?“
,,Baví ťa to nie?“
,,Áno ale....“
,,Ablagablagablabalabab,“ skočil mi do reči. ,,Ak ťa to fakt baví, nepozeraj na konkurenciu a choď
si za tým. Chceš byť spisovateľom, no tak sa ním staň!“
,,Myslíš, že som pripravený?“ spýtal som sa opäť pochybovačne.
,,Nie, ale práve v tom je tá sranda! Ako sa zvykne vravieť: prvých päť kníh bude úplne nanič a
potom to už hádam nejako pôjde, nie? No taak, iste si si už niečo obzeral.“
,,Mierne povedané, nezdieľam tvoje nadšenie, no klamal by som, ak by som tvrdil, že už som sa
neobzeral. No Artis Omnis, Hydra alebo žiadne z väčších neprichádzajú v úvahu,“ zakončil som rázne.
18