Abdon 10/2018 Abdon 10_2018 | Seite 21

,,A to už prečo?“ spýtal sa mierne prekvapene. ,,Tie vydavateľstvá majú v komunite mená. Nechcem im ich pokaziť.“ ,,Čo Art Floyd? Dali ti sľub,“ nadhodil. Odfrkol som s,: ,,Hej, sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. Ale nečudujem sa im. V dnešnej dobe píše kde kto a publikačného prestoru je málo. Tým pádom je náročnejší. Teda, mal by byť. A tu platí tá istá výčitka, ktorú som spomínal.“ Ohnivooký sa zasmial: ,,Ty si strašný. Jedny vydavateľstvá nechceš zaťažovať, lebo si pod ich úroveň, a do ďalších nechceš ísť, pretože máš námietky voči ich posudzovaniu. Nemáš tam nejakú strednú cestu?“ Pousmial som sa: ,,Zatiaľ som ju nenašiel.“ ,,Čo tak napísať Hevimu za ten projekt? Pravdepodobne si to nechá pod svojím menom, a ty z toho hmotne nebudeš mať nič, no mohol by si dosť vyťažiť zo skúseností s tvorbou pod profesionálnym spisovateľom.“ ,,To je pravda,“ povedal som zamyslene a dal som si k ústam pohár červeného. ,,Samozrejme!“ zvolal ohnivooký možno trochu nadšenejšie, než by chcel. ,,Veď celý svet je len textom, ktorý sa neustále točí a ukazuje nám svoje možnosti interpretácie. My, tvorcovia, môžeme doň zasahovať a premieňať ho, pričom nad nami obyčajní žasnú. To je moc našej sústredenosti,“ na chvíľu sa odmlčal. ,,Okrem toho, neprišla ti Narnia moc farebná?“ zakončil s úškrnom. Zamrzol som. Tridsať sekúnd som sa nemohol hnúť s vínom pri ústach. Náhle som chvatne nalial do seba zbytok môjho pohárika, neprítomne som zamumlal nejaké ospravedlnenie, a už som aj trielil von z reštaurácie do čistého nočného dažďa. Úškrnu môjho spoločníka, ako aj poslíčkovmu: ,,Zabudli ste si dáždnik, pane!“ odpovedalo iba rázne zabuchnutie dverí. 19