17
,, Iste ,“ povedal môj spoločník . Ja som tiež prikývol . Čašník pred nás postavil poháre , mávol na svojho kolegu , ktorý priniesol víno a nalial nám . Bolo to nejaké červené , nevyznám sa moc vo vínach .
,, Nuž , zopakujem sa ,“ prehovoril môj spolusediaci , keď čašníci s poklonou odišli : ,, čo to robíš ?“ ,, Chcel si sa porozprávať , nie ? Nuž , tak som tu . O čom sa chceš rozprávať ?“ odpovedal som . ,, Otázka nebola čo TU robíš . Znela , čo TO robíš .“ ,, Vieš to veľmi dobre , nie ?“ prehodil som a trochu si odpil . Mal som podozrenie , že tento dialóg mi o chvíľu bude piť krv .
,, Vážne chceš , aby tvoj prvý publikovaný text nebol umelecký ? Plus , buďme úprimní - ten text bude odborný . a ak budeš mať šťastie , okrem tvojho učiteľa ho bude čítať len nejaká komisia , a potom sa zavrie do nejakej databázy , z ktorej , ak budeš mať šťastie , ho vytiahnu nejakí iní študenti . Vážne to chceš ?“ spýtal sa ohnivooký vážne , a dal si ruky do striešky .
Tieto slová ma donútili znova si odpiť , ale i tak sa mi nepodarilo potlačiť kyslý výraz . Následné zasmiatie sa zo strany môjho spoločníka ma tiež moc nepotešilo , nuž som si ťažko povzdychol :
,, No a ? Veď na tom i tak nezáleží . Písmo umŕtvuje , mrazí vietor , mrazí myšlienku – zabíja . Knihy samotné sú len tetovanými mŕtvolami stromov , a ako môže naznačovať lingvistická filozofia , jazyk ako taký nemusí vôbec odkazovať na reálny svet ! Čo ak jazyk konštruuje vlastné svety ? Potom je jedno , či vôbec niekto do týchto svetov vstupuje alebo nie . Hlavné je , že existujú , a že rozvíjajú ten úžasný kultúrno-bytostný organizmus nazývaný písmo .“
,, Klameš ,“ prehodil s miernym pobavením ohnivooký : ,, Si umelec , ktorý sa vyžíva v možnosti mať publikum .“ ,, Nie som umelec . Som predovšetkým grafoman ,“ opravil som ho trochu dotknuto . Zdvihol ľavé obočie , a z jeho otázky bolo cítiť pobavenie : ,, Ó áno ? Ako potom vysvetlíš , že prispievaš do umeleckého časopisu , kde si , ak sa nemýlim , aj vyhral niečo s najlepším autorom . Okrem toho , nepíšeš každý deň , ako by správny grafoman mal . A vôbec , prečo si sa teda vykašlal na štúdium žurnalistiky ?“
Mávol som rukou : ,, Ten časopis pravdepodobne nemá veľkú čítanosť . Píšem – ak sa ráta i facebookový chat alebo písanie poznámok . No a to štúdium žurnalistiky ...“ opäť som si povzdychol : ,, Áno , chcem písať , ale chcem písať niečo , čo ostane . Chcem pracovať s niečím , čo zarezonuje . Vieš ako to myslím ...“ ,, Nie , facebook sa nepočíta .“ ,, Ale no táák . Veď vieš , že nie vždy to ide .“ ,, A už toto z teba do istej miery robí umelca . Vieš , niekde som počul , že spisovateľ je ten , komu písanie ide tisíckrát ťažšie ako niekomu obyčajnému ,“ pousmial sa môj spoločník . Pretočil som očami : ,, Mohli by sme vynechať motivačné memy , prosím ?“
17