T ÉMA MESIACA
Autor: Romanus Von Rayne
O moci opilcov
In vino veritas
Sivá obloha slzila na čierny chodník.
Do tejto bubnujúcej melódie sa, okrem bežného ruchu áut a bzučania dialógov, miešal aj zvuk
tmavohnedých mokasín raziacich si cestu cez vodu. Muž, ktorému patrili, mal na sebe sivý oblek,
tmavomodrú košeľu a nad sebou držal tmavomodrý dáždnik. Musel kráčať už nejaký čas, keďže z
okrajov dáždnika hojne kvapkalo. No už došiel k svojmu cieľu. Na rohu ulice stála stredne veľká
budova s trochu ošumelou krémovou fasádou a čiernym nápisom: Dionýsias. Muž otvoril masívne
čierne dvere a vstúpil dnu.
Bola to luxusná reštaurácia s veľkými oknami a ametysovými závesmi. Zo stropu viseli sklenené
lustre zo žiarovkami, no okrem toho bolo v miestnosti aj veľa stojanov so sviecami. Všetky boli čierne.
Dalo by sa povedať, že väčšina z množstva hostí, ktorých podnik v tú chvíľu mal ubytovaných,
preferovala tmavšie farby. Dokonca aj obrusy a oblečenie personálu nebolo biele - ako obvykle - ale
sivé.
,,Vitajte. Už Vás očakávame, pane. Stôl desať. Doprava, šiesty v rade,“
povedal jeden z poslíčkov, keď som mu podával zložený tmavomodrý dáždnik. Usmial som sa.
,,Ďakujem Thomas,“ a rozhliadol som sa po miestnosti. Všetci mali spoločenské oblečenie, bola to
zjavne reštaurácia na úrovni. Niekoľko dám malo dokonca rukavičky, tiež tmavších farieb, závoje
alebo vyšívané karnevalové masky. Karnevalové masky mali aj niektorí páni. Do všeobecnej vravy,
štrngania pohárov a príboru, sa vlievali tóny Salem‘s secret (Salemino tajomstvo) od Petra Gundryho,
adaptovanej na čisté inštrumentálne duo husle – klavír. Moje oči však išli systematicky - mali cieľ. A
onedlho ho našli.
Tie ohnivooranžové oči sa nedali prehliadnuť. Sedel napravo za jedným z menších stolov tak, ako
poslíček povedal. Na sebe mal svoj obvyklý sýtočierny oblek, a pod ním tmavočervenú košeľu. Pozeral
sa na vreckové hodinky, a ľavou rukou zľahka ďobal masívnym plniacim perom do poznámkového
bloku.
Podišiel som k nemu a sadol so slovami: ,,Prepáč mi meškanie.“
Zaklapol hodinky a zdvihol ku mne oči: ,,Čo to robíš?“
Chcel som mu odpovedať, ale prerušil ma čašník: ,,Víno páni?“
16