Spomienky bývalej
pani učiteľky
Od svojich stredoškolských rokov som snívala o učiteľskom povolaní. Rada som čítala, mala som blízky vzťah ku všetkým druhom hudby, k cudzím jazykom, ale najviac sa mi páčila ľúbozvučnosť rodnej reči. Preto som študovala učiteľstvo slovenského jazyka v kombinácii s nemčinou.
V roku 1977 som sa ocitla na pôde tejto školy, ktorá mala už vtedy cveng. Bolo tu ako v úli s 12 triedami 1. stupňa a 20- timi 2. stupňa, kde celé roky v každej sedelo až 36-38 žiakov. Od 3. ročníka sme mali jazykové triedy s rozšíreným vyučovaním ruského jazyka a od 5. ročníka aj anglického jazyka. Na 2. stupeň pribúdali ďalšie triedy z Orvišťa a Ostrova. Deti boli živé, komunikatívne, rady sa učili a po vyučovaní boli ochotné aktívne spolupracovať. Samozrejme, že aj pedagogický kolektív bol mnohopočetný, väčšina v ženskom zložení, ale lesk a pestrosť mu dávali asi piati muži na čele s pánom riaditeľom Vladimírom Dugátom, ktorý bol výnimočný tým, že si vážil svojich kolegov a stál v každej situácii, aj v tej najnepríjemnejšej, na strane učiteľa. Bol človekom, nielen riaditeľom.
„Náš“ Jožko Janota prichádzal každé ráno s veselým vtipom, ktorý nás voviedol do dobrej nálady , a preto nám išla práca od ruky. Naše poslanie a dušu sme nevyužívali len vo vyučovacích hodinách, ale aj popoludní, kedy sme mali veľa krúžkov a najmä veľa aktívnych detí, ktoré s radosťou so svojím talentom reprezentovali školu. Nič nám nebolo zaťažko. Mali sme početnú účasť v recitovaní poézie a prózy „Hollého pamätník“, v ruštine „Puškinov pamätník“, v olympiádach ostatných predmetov, pri nacvičovaní programov k rôznym výročiam a oslavám, skrátka, boli sme jedna veľká rodina. Všetci učitelia, vychovávateľky, ba aj upratovačky a kuchárky sme robili spoločne oslavy ku Dňu učiteľov, k MDŽ alebo k životnému jubileu každého kolegu, chodili sme cez prázdniny na výlety po Slovensku, po Čechách, ale aj NDR. Všade bolo vždy veselo.
Som presvedčená, že hovorím za všetkých kolegov a kolegyne 80.- 90. rokov aj na prelome tisícročí, bolo nám tam dobre. Som šťastná, že som 32 rokov prežila práve v tejto škole, lebo som tu našla aj priateľky, s ktorými sa stretávame dodnes a splnil sa môj sen z mladosti!
Eleonóra Hagarová