Vzhľadom na zmenu politického systému som bol dňa 31.7.1991 z funkcie riad. školy Školskou správou a Trnavou odvolaný, čo som bral úplne normálne. Bol som dosť zrelý na to, aby som chápal nutnosť politických zmien. Každý spoločenský systém má svoje klady i zápory. Riaditeľkou školy po mne sa stala pani Emília Svobodová, skúsená a zodpovedná učiteľka, zástupkyňou
na 2. stupni pani Elena Krupová. Zostal som vo funkcii učiteľa na 2. stupni tejto v Piešťanoch populárnej a vynikajúcej školy do 31.7.1995. Aj po desiatkach rokov ďakujem všetkým svojim vtedajším kolegyniam a kolegom, administratívnej pracovníčke, technickému personálu za vynikajúce medziľudské vzťahy.
V čase 1.8.1995 až do 15.6.2014 som pôsobil ako učiteľ 2. st. ZŠ v Maduniciach, Drahovciach, Sokolovciach a opäť v Drahovciach. Väčšinou som vyučoval, už ako dôchodca, svoje predmety, robil som aj výchovné poradenstvo a čuduj sa svete, vyučoval som aj evanjelickú náboženskú výchovu.
Dňa 19.1.2004 som na návrh môjho bývalého riaditeľa školy v Sokolovciach, pána Kočiša obdržal od ministra školstva Martina Fronca dňa 29.3.2004 v Nitre Veľkú medailu Svätého Gorarda z číslom 190. A 15.6.2014 som po 60-tich rokoch v školských službách v deň mojich 80-tych narodenín zavesil učiteľstvo na klinec. Záverom si dovolím citovať slová rímskeho rečníka a štátnika
Mareusa Túlliusa Cicera:
„Akú väčšiu alebo lepšiu službu môžem preukázať štátu, ako keď učím a vzdelávam mládež.“
Matej Tóth
(bývalý riaditeľ školy)