Päťdesiatka
50-ročný človek už si toho bez pochýb zažil dosť.
Určite aj veľa smútku, no rozhodne nechýbala ani radosť.
No a škola? Tá nestarne.
Tá vekom vyzrieva.
Pribudlo jej síce niekoľko vrások.
Nečudo, z toľkých zvedavých otázok.
Vyzrieva aj pre lenivé či pohodlné deti,
pre ktoré je učenie len výmysel.
To však ešte netušia,
aký má vzdelanie veľký zmysel.
Na mojej bývalej škole sa zmenilo už veľa.
No jedna vec sa ,našťastie, nezmenila.
Nikto odtiaľ neodchádza hlúpy,
bez vedomostí či bez zážitkov,
pretože vzdelanie a radosť - tie sa nedajú kúpiť.
Oslávme spolu okrúhly vek našej školy
a tešme sa, že po toľkých rokoch stále stojí
a ukazuje nám, že vzdelávanie nie vždy bolí.
Za 9 rokov prežitých na našej škole
som si nikdy nemyslela, že mi bude chýbať.
No aj tu platí, že ľudia si nevážia veci, dokým ich nestratia.
A teraz viem, že časy prežité na“Mojmírke“sa mi viac nevrátia.
Prajem Ti, milá škola, veľa dobrých ľudí, ktorí na teba nezabudnú
i keď sa po svete roztratia.
Eliška Sobotová - bývalá žiačka
50