Číslo:2
cesnakom namočeným do medu. Potom sa hádžu orechy na všetky štyri svetové strany ako
symbol, aby do domu prichádzali len samé dobré správy. Dobrá hospodárka nesmela
zabudnúť ani na zvieratká, ktoré sa doma chovali, či to boli zajace, prasiatka, psík, všetci
dostali zo všetkého jedla niečo. Večera začína oplátkou s medom, orieškom a strúčikom
cesnaku. Nasledujú modlitby a požehnanie na čelom znakom kríža s cesnakom namočeným
do medu. Potom sa položí na slávnostne prestretý stôl vianočná polievka (rybacia,
šošovicová, hubová alebo kapustová), po polievke sa je kapor či iná ryba. Dôležitá je úprava
stola, pod každý tanier gazdiná položí kapriu šupinku a mincu, aby sa v dome držali
peniaze. Na Štedrý deň sa malo jesť mäso beznohé (ryba), na Kristovo narodenie dvojnohé
(hydina) a na deň svätého Štefana štvornohé (napríklad mäso z prasiatka). Po Štedrej večeri
nasledovala ďakovná modlitba a spievali sa kresťanské vianočné piesne. V ten večer
nechýbali vinšovačky a stretnutia s blízkou rodinou. Samozrejme, výber jedál sa menil podľa
regiónov a vierovyznania, základ štedrej večere bol však zvyčajne rovnaký – med, oplátky,
cesnak, huby, kyslá kapusta či ryby.
Jedlá
V minulosti tvorili vianočné jedlá podávané na štedrú večeru nemennú súčasť obradových
jedál. Pôvodne sa im pripisovali rôzne magické účinky – jedlá mali zabezpečiť v domácnosti
zdravie, šťastie, dostatok a prosperitu v nasledujúcom roku.
Tradičnú štedrú večeru varievali gazdiné najmä z obilnín, strukovín, kapusty, ovocia a húb,
pôstnym jedlom boli aj ryby. Jedávali sa rôzne kaše, polievky a prívarky z obilninových zŕn
alebo strukovín. Súčasťou štedrej večere bol obradový chlieb, koláče, sušené ovocie, orechy.
V katolíckych rodinách sa cez deň prísne dodržiaval pôst, nejedávalo sa mäso, iba ryba,
najčastejšie uvarená v polievke.
Vianočné jedlá mali svoju symboliku, ktorú všetci vnímali pozitívne, po celé generácie s ňou
žili. Bryndza mala zabezpečiť, aby ovce a kravy dobre dojili, cesnak zdravie, huby ako dar
lesa podporovali vzrast človeka a
zaháňali starosti, med pokojný
život a bratskú lásku. Počet
vianočných jedál bol symbolický
a magický zároveň, bývalo ich
sedem alebo deväť. Zvyčajne sa
začínalo prípitkom. Povedal ho
gazda, ktorý ešte predtým nalial
do pohára pálenku a prvý si odpil.
Pohár s pálenkou koloval okolo
stola a každý si z neho upil, čo
znamenalo súdržnosť rodiny.
V evanjelických domácnostiach,
v ktorých sa nedodržiaval pôst, sa
na vidieku aj v mestách najedli
klobás a údeného mäsa, mávali aj
pečené bravčové mäso zo
zakáľačky a huspeninu. Koncom 19. st. už mávali na večeru vyprážané rezne, vyprážanú rybu
so zemiakovým šalátom. Medzivojnové obdobie prinieslo viacero zmien aj vo vianočnom
menu. V evanjelických domácnostiach sa okrem kapustnice varila mäsová polievka. Z
Strana 15