bývali také slávnostné dni, keď mali voľno učitelia a zúčastňovali sa na
spoločných akciách, na slávnostnej akadémii. Chodili sme na výlety na Moravu,
do hôr a do Chorvátskeho Grobu, kde boli hody. Na tie dni sa vždy rodičia
pripravili a zástupca rodičov kupoval kvety.
Zmenila sa škola počas Vášho učenia?
Určite sa zmodernizovala, boli tu postavené nové budovy, menilo sa vedenie
školy, učitelia. Zmenil sa aj spôsob vyučovania jazykov, nové trendy. Myslím,
že naša škola patrí k tým, čo kráčajú s dobou a nezaostávajú za súčasným
trendom. Viac sa využívajú aktivity a talenty.
Čo by ste radi zmenili na škole?
No, asi by som dopriala školám viac financií, aby mohli ešte viac
modernizovať priestory. Ideálne by bolo, keby mal každý predmet vlastnú
odbornú učebňu, využívanie internetu na hodinách a možno tvorivejšie
pracovanie v školskom klube. Knižnicu by som obohatila inými dielami
a kabinety by mohli byť lepšie vybavené.
Ako si spomínate na bývalých žiakov?
S bývalými žiakmi sa samozrejme plánovane nestretávame, ale poteší ma,
keď mi prídu pozdravy – napríklad som dostávala pozdravy od mojej prvej
triedy – niektorí mi poslali maturitné lístky, iní ma dokonca pozvali na svadbu.
Určite ma zaujíma, aké výsledky dosahujú žiaci na stredných a vysokých
školách – napríklad niektorí moji žiaci sú uznávaní učitelia, inžinieri...
Spomínam si tak presne na niektorých žiakov, aj kde sedeli. Napríklad Paľo
Habera sedel v zadnej lavici pri oknách na druhom poschodí. (smiech)
Poteší ma, keď sa mi pozdravia žiaci na ulici. Niektorí sa tvária, že ma
nepoznajú.
A na záver: Čo by ste odkázali žiakom našej školy?
Poviem to takto: Uč sa byť múdry a buď vždy človekom s veľkým Č. Aby sa
všetci snažili a objavovali svoje schopnosti, zistili, na čo majú a aby sa presadili
v tomto svete. Dnes je budúcnosť pre študentov otvorená, je tu veľa možností,
ktoré treba využiť.
Pani učiteľke Vyhnálikovej ďakujeme za rozhovor a pozdravujeme ju!
Čápo & Sirius