Ako sa darí?
V tejto rubrike sa pokúsime prostredníctvom rozhovorov priblížiť život
učiteľov alebo žiakov, ktorí už na našej škole neučia alebo neštudujú.
Dnes to bude pani učiteľka Vyhnáliková, ktorá odišla minulý rok do
dôchodku.
Pani učiteľka Vyhnáliková – učila na našej škole dejepis a ruštinu
Ako sa Vám darí po odchode zo školy?
Odchod zo školy je dosť ťažký, lebo po dlhých rokoch učenia je to obrovská
zmena. Človek dlho hľadá sám seba a uvažuje, ako bude ďalej pokračovať bez
školy a učenia. Chýbajú mi kolegovia a žiaci. Uvažujem, čo budem ďalej robiť.
Rada by som sa dala na kurz angličtiny a niečo sa naučila na počítačoch, lebo
dnes sa už nikto bez toho nezaobíde.
Ako dlho ste učili na našej škole a aké sú Vaše spomienky?
Na škole som učila už od roku 1970, takže to bolo asi 34 rokov. Učila som
hlavne dejepis a ruštinu. Medzitým som bola šesť rokov zástupkyňou, v rokoch
1983 až 1989. Bola som predsedkyňou komisie dejepisu a pracovala som pre
ROH.
Spomeniete si ešte na
nejaké zážitky zo školy?
Ťažko povedať, no mňa
ako dejepisárku chytili za
srdce besedy s priamymi
účastníkmi SNP,
s partizánskymi veliteľmi
alebo s vodcami SNP.
Takže to boli také silné
zážitky.
A nejaké vtipné
príhody z tried?
To by som musela porozmýšľať, lebo tých zážitkov bolo veľa. Napríklad,
keď som sa žiaka opýtala, kto bol Ján Žiška, tak odpovedal, že ten, čo mu to
jedno oko vyšťúrali. Potom ma zaujal výrok, keď som sa pýtala, koho upálili
5.júla 1415.(Ján Husa) Žiak odpovedal Husáka, no humorné to bolo preto, lebo
v tom období bol Husák prezidentom.
Ako ste vychádzali s ostatnými v učiteľskom kolektíve?
Ja si myslím, že kolektív učiteľov bol veľmi dobrý, či už ohľadom na žiaka
alebo pri takých spoločných podujatiach. Krásne boli oslavy Dní učiteľov, to