bloku, v nejakej prázdnej miestnosti. Sedeli sme, kto na
?om mohol a uprostred nás pán Ilenin, riadite? školy.
Popri pedagogickej príprave sme umývali
okná, zaria?ovali triedy. Napriek
stavebnému ruchu sme školský rok
za?ali na?as.
Po?as tých rokov to bolo na škole
ako na železni?nej stanici. Jedni
odchádzali, iní prichádzali, striedalo sa
i vedenie školy. Žia?, mnohí od nás odišli
navždy. Taký je život.
Keby pred nami zadefilovali tie
tisíce detí, ktoré prešli našimi rukami,
bol by to krásny pocit. Ve? u?ite?stvo
nie je zamestnanie, je to povolanie, do ktorého sa vkladá celé
srdce. Iná? by sme tu neboli vydržali to?ké roky. Prišli sme ako
mladé „ko?ky“ a odchádzali striebrovlasé babi?ky.
?o ešte doda?? Našim mladým kolegyniam prajem ve?a
chuti do práce, dobrú výdrž, otvorené srdce a lásku k de?om.
Užite si to teraz, lebo potom budete už len spomína?. A nech sú
tie spomienky ?o najkrajšie.
S láskou spomína ?udmila Nová
Drahá škola
Je mi c?ou zablahožela? ti k tvojmu jubileu. Možno si ma
pamätáš, kedysi som ?a navštevovala, ale to si bola ešte
tridsiatni?ka. Ku cti ti vždy slúžilo, že si nás len sledovala a nikdy
ni? neprezradila. Pamätáš na SOS kupóny zo školského ?asopisu,
ktoré nás zachra?ovali pred odpove?ou? Založené v žiackej
knižke. A na rados?, ktorú spôsobilo použitie kupónu.
Istotne si sa aj ty v útrobách stien ušk??ala. Pamätáš si
17