Pomyslel som si, to nemôže by? pravda. Bolo to len teraz
nedávno, ke? som nastúpil ako prvá?ik.
Možno majú a mali aj niektorí iní, tak ako ja,
pocit,že po vkro?ení do areálu školy som
vstúpil na výnimo?né miesto.
Rád spomínam na tie ?asy, u?enie,
kamaráti, zábava, dobiehanie do tried, ke? už
zazvonilo. Najlepšie však boli ve?ké prestávky,
krúžili sme dookola pod pergolami ako hrajúci
detský koloto?.
A to som ani netušil, že táto moja škola
ma bude sprevádza? aj na?alej. Tou istou
bránou som viedol svojich dvoch synov. Aj ke?
chlapci už nie sú na základnej škole, po?úvam
o nej denne... Áno pracuje tu moja manželka,
viem o jej ve?kých úspechoch a rôznych
udalostiach ?o sa v škole dejú, a teší ma, že je stále lepšia
a lepšia. Prajem jej ve?a výnimo?ných žiakov a chápavých
trpezlivých pedagógov.
Ing. Ladislav Marga
?riepky spomienok ...
„Ešte sa ten kame? vo vode obráti, ale naša mlados? nikdy sa
nevráti...“
Tak si povzdychneme, ke? sa nám, ktoré sme na školu pred
mnohými rokmi prišli u?i?, objaví 50. výro?ie. Ani sa nám veri?
nechce, že už prešlo to?ko rokov, ke? som ako 23-ro?ná za?ala
svoje podhradovské „u?ite?ovanie“. Za tie roky už mnohé veci
z pamäti vypadli, ale na za?iatky sa zabudnú? nedá. Ke? sme
v auguste r. 1963 prišli do školy, bolo to stavenisko bez cesty,
bez dvora, bez zelene. Pedagogickú radu sme mali vo ved?ajšom
16