Trendy, ktoré očakávame
Donald Kenworth
„Slovenská ekonomika výrazne závislá na automobilovom
priemysle nemá v budúcnosti šancu na reálne zvýšenia HDP
na úkor investícii, ktoré v krajine dnes máme.“
Dôležitým aspektom analýz býva
pohľad do minulosti. Ten najkratší,
aký môžeme mať, je 5 rokov dozadu, keď v Spojených štátoch amerických praskla realitná bublina.
Bubliny boli aj v minulosti, avšak
v tomto prípade sme boli svedkami obrovského nahromadenia prostriedkov v jednej časti ekonomiky
bez akejkoľvek opatrnosti spojenia veľkých spoločností do celkov
s väčšími úsporami, väčšími trhovými možnosťami, väčšou kontrolou a zároveň potenciálom veľkých
problémov.
Každá neharmonická časť, ktorá
sa odohráva v ekonomike, má za
následok vlnu udalostí, ktoré sa
vymykajú normálu. Výsledkom takého konania je, že nikto nečakal,
že sa niečo také môže zrútiť. Prečo
sa tak stalo a aké máme paralely
do budúcna?
V prvom rade žijeme už dosť dlho
vo svete virtuálnej reality, kde peniaze majú hodnotu, ktorá nie je
6
krytá zlatom alebo iným hmatateľným cenivom. Po druhé, ľudia
prestali premýšľať, že jedna plus
jedna sú dve. Súčasný americký
biznis model prekvitá, umožňuje
znova podnikať na pôde v USA,
nie je nutné vyvážať prácu do zahraničia. Tomu všetkému pomáha
oslabujúci americký dolár, ktorý umožňuje exportovať výrobky
s pridanou hodnotou. Vysoká úroveň flexibility americkej ekonomiky
jej dáva komparatívnu výhodu voči
okolitému svetu, zmeny sa tu dejú
rýchlosťou svetla.
Európa je zasiahnutá spomalenou
štruktúrou euroúradníkov, ktorí,
ako sa zdá, nevedia rozhodovať
ani rýchlo a ani správne. Problémy
krajín ako Grécko a celého juhu
Európy už dávno mali byt vyriešené bankrotom a pomoc, ktorú tam
už niekoľko rokov „pumpujeme“,
mala byť investovaná do zmysluplných projektov na rozvoj obchodu
a služieb, hlavne v malom a strednom sektore podnikania.
Prečo to tak ale nie je? Lebo takéto rozhodnutia nie sú populárne.
Pretože uvedení úradníci by už nesedeli na svojich stoličkách. Inými
slovami, nikto nie je schopný prijať
svoju mieru zodpovednosti za to,
čo je nutné urobiť.
Zameranie sa na mladých ľudí by
malo byť prioritou súčasných mocenských špičiek, ktoré v úplnej
slepote neriešia dôvody vysokej
miery nezamestnanosti a nevytvárajú u mladých ľudí záujem o prácu.
Regulovanie a projektovanie potencionálnych pracovných príležitostí v budúcnosti by mali byť
jedným z najdôležitejších bodov
vládnucich orgánov. Súčasná mladá generácia nie je hlúpa, len nevidí perspektívy v tom, čo sa deje
okolo nás.
Pokiaľ si detailne prezrieme načasovanie zmien v USA a následne
opatrenia prijaté EÚ, zisťujeme, že
očakávané zmeny sú v časovom