ROZHOVOR
s nanotechnológiami, vývoj v oblasti kmeňových
buniek s dopadmi na regeneračnú medicínu a vý-
voj nových biomateriálov atď. Vývoj je dynamický,
naráža v určitých oblastiach na etické problémy.
Stáli ste pri zrode špecializovanej nemocnice
Mamacentrum sv. Agáty, ktorá sa venuje hlavne
pacientkam s nádorovým ochorením prsníkov.
Čo Vás priviedlo až sem?
Počas práce v Rooseveltovej nemocnici som
sa venoval dosť intenzívne i chirurgii prsníka.
Z literatúry i zahraničnej praxe som vedel, že v zá-
padnej Európe fungujú špecializované prsníkové
centrá. V roku 2007 po návrate z NSR, kde som
pôsobil asi rok a pol ma oslovili predstavitelia
banskobystrickej diecézy s úvahou o medicín-
skom projekte v rámci ich charitatívnej činnosti
s plánom vybudovať prsníkové centrum. Mojou
úlohou bolo pripraviť medicínsky projekt a byť
jeho medicínskym garantom. Bolo to pre mňa
niečo neuveriteľné. Sen, ktorý máte, sa môže stať
skutočnosťou. Samozrejme dlho som neváhal.
Pod vedením otca biskupa Baláža bol vo veľmi
krátkom čase vybudovaný polyfunkčný dom
Moyses a v rámci neho aj Mammacentrum sv.
Agáty, ako prvá špecializovaná nemocnica pre
komplexnú diagnostiku a liečbu nádorov prsníka
na Slovensku. Za jeho patrónku sme si zvolili
svätú Agátu. Patrónka sicílskeho mesta Catania
bola zároveň zvolená za európsku ochrankyňu
žien s ochoreniami prsníka. Dôvodom k tomu
bol jej životný príbeh. To boli teda naše začiat-
ky. V decembri tohto roku to bude 10 rokov,
odkedy píše naše centrum krátku, ale myslím,
že úspešnú históriu.
Ženy sú bytosti citlivé a empatické, obzvlášť,
ak sa jedná o tak intímny zásah do života ako je
ochorenie prsníkov. Čo si myslíte o komunikácii
na úrovni lekár – pacient? Respektíve, dá sa sú-
hlasiť s vyjadrením, že lekár by nemal liečiť len
chorobu človeka, ale aj jeho dušu?
Telesné a duševné je vzájomne prepojené.
Psychosomatické vzťahy sa dajú pozorovať.
Dnes máme dôkazy, že podpora pacientovi
od rodiny, či zdravotníckych pracovníkov je
výrazný pozitívny faktor v boji s chorobou. O to
viac to platí u pacientiek s nádorovou chorobou
prsníka, ktorá môže výrazne narušiť psychickú
a fyzickú integritu. Pacient nesmie zostať s ťaž-
kou chorobou sám.
Čo máte na svojej práci najradšej? A nao-
pak, čo považujete na svojej práci za najťažšie?
Keď sa nám podarí na prvý pohľad neuve-
riteľné. Vrátiť pacientku zas do života. Aj keď si
uvedomujem, že sme na tejto ceste len prostred-
níkmi. A čo je najťažšie? Správne sa rozhodnúť
v kritickej situácii.
Nedávno Vám udelili ocenenie Top lekár
Slovenska 2019. Čo to pre Vás znamená?
Získať ocenenie za svoju prácu je príjemný
pocit. No dobre si uvedomujem, že medicína
nie je súťaž o ceny. Je úplne o niečom inom. Ja
ocenenie vnímam skôr ako potvrdenie správ-
nosti cesty, na ktorú sme sa s banskobystrickým
biskupstvom a málo kolegami, ktorí projektu
verili, spolu pred 10 rokmi vydali.
Čo Vám robí radosť? Ako sa zvyknete odre-
agovať po práci?
Naši rodičia, starí rodičia by odpovedali
jednoducho: po práci sa odreagujem ďalšou
robotou. Žijeme dobu, keď fyzický i duševný
relax skutočne potrebujeme. Pre mňa je to šport,
turistika, beh, tenis, v zime bežky, lyžovanie.
A duševne? Najlepšie si oddýchnem a načerpám
na starohorskej Studničke.
Rok 2019 je aj „rokom prevencie“. Ako vní-
mate kampaň skríningu rakoviny prsníka, ktorý
nedávno spustilo MZ SR?
Myslím, že je to správny krok. Keďže primár-
na prevencia tohto ochorenia zatiaľ neexistuje,
jediná šanca ako víťaziť nad touto chorobou, je
zachytiť ju v úvodnom štádiu. A to je cieľ orga-
nizovaného skríningu.
„Ružový“ október je mesiac boja proti ra-
kovine prsníka. Ružová farba v tomto prípade
vyjadruje spolupatričnosť. Čo by ste odporúčali
ženám ohľadne starostlivosti o vlastné zdravie?
Súvisí to s predchádzajúcou otázkou.
Prekonať možno určité obavy, odhodlať sa a ab-
solvovať preventívne vyšetrenia. Stále platí, že ak
sa nález zistí v úvodnom štádiu, máme vysokú
šancu na vyliečenie.
Ďakujeme za rozhovor!
Rozprávala sa: Mgr. Jana Šípková
SLOVILCO/ časopis nielen pre stomikov
21