24 ŠPECIÁL
OCHRANNÉ A MANIPULAČNÉ POMÔCKY
Rudla a rukavice ako jediní
pomocníci?
V MALOOBCHODNÝCH PREVÁDZKACH sa
pracovníci často mocujú s ťažkými bremenami
– dvíhajú ťažké predmety, premiestňujú prepravky
s tovarom, vykladajú veľké balenia... Bolesti
chrbta, ťažkosti so zápalom svalov sú najbežnejšou
príčinou práceneschopnosti... Ak zabudneme na
problémy spojené s chorobou a zhoršením kvality
života zamestnanca – môžeme pripomenúť aj
ďalšie okolnosti – zvýšená absencia a s tým súvisiaci
problém s náhradou chýbajúceho zamestnanca,
nedostatok kvalifikovaného personálu, náklady
súvisiace s pracovnými úrazmi až po straty zisku.
Podľa európskych štatistík až 62 percent zamestnancov v 27 štátoch Európskej únie počas
pracovného času neustále opakuje pohyb zápästia, alebo ramena, 46 percent zamestnancov
pracuje v nevhodných pozíciách a 35 percent
zamestnancov premiestňuje ťažké bremená.
Bezpečnosť práce a ochrana zdravia pri práci
je síce „ostro sledovaná“ – avšak mnohé pracovné úrazy zamestnancov svedčia o tom, že
ani predpisy, zákony, nariadenia nedokážu
ochrániť zamestnanca, pracovníka pred nebezpečenstvom. V prvom rade si musí pomôcť sám a potom mu pomáhajú ochranné
a mechanické pracovné pomôcky.
Skutočne stačí, ak má stavbár na hlave prilbu,
keď sa pohybuje na stavenisku?
Má pekár k dispozícii ochrannú rúšku na nos
a ústa, keď sype múku do zmiešavača?
Vie vykladač tovaru alebo pokladníčka v potravinách, ako má manipulovať s ťažkými bremenami a kedy a ako zaťažuje platničky?
Aj o tom je ochrana zdravia pri práci, aj to sleduje, alebo by mal sledovať Inšpektorát práce.
Prevencia je najlepší spôsob ako sa vyPovedzme si pravdu,
hnúť problémom
nie vždy a za každých okolností dodržiavame
bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci – lebo
treba rýchlo niečo urobiť a nemyslíme na to,
čo sa môže stať.
Legislatíva je daná a známa. Nie vždy sa však
dodržiava.
Zaviesť dobrú prax znamená napríklad aj poskytnúť zamestnancom pomôcky, ktoré im
uľahčia prácu s bremenami. Ručnú manipuláciu by mali obmedziť na čo najmenej. To sa síce
ľahko napíše, ale dodržiava sa to aj v praxi?
Zamestnávate brigádnikov?
Čo im treba poskytnúť?
Je na dobrej vôli zamestnávateľa, či poskytne
brigádnikom vodu či stravu alebo je to jeho
povinnosť? A sú brigádnici vôbec zodpovední za
škodu, ktorú spôsobia?
Povinnosť poskytnúť brigádnikom pracujúcim na
dohody uzatvárané mimo pracovného pomeru
vodu a ochranné prostriedky určuje Zákonník
práce.
Ako zamestnávateľ ste povinný zabezpečiť
všetkým zamestnancom pitný režim bezplatne,
pričom podrobnosti uvediete vo svojom
vnútornom predpise. Samozrejme je rozdiel, či ide
o administratívne práce alebo práce, pri ktorých
dochádza k nadmernej záťaži teplom. Kým
v prvom prípade je postačujúca voda z vodovodu,
v druhom prípade sú nároky na pitný režim vyššie.
Ak ide o práce, ktoré sú vykonávané dlhodobo
vonku a teplota v tieni dosahuje 30° C a viac,
prípadne o práce vykonávané pri veľkom zdroji
tepla (napríklad práca v kuchyni, priemysle)
– potom by mal poskytovaný pitný režim nahradiť
aspoň 70 % stratených tekutín. Odporúčajú
sa najmä nesladené nápoje, čaje, minerálky
s obsahom dusíka 100mg/l alebo ovocné šťavy.
Poskytnuté množstvo závisí od počtu hodín, ktoré
brigádnik odpracuje, ale vychádza sa z dennej
potreby dospelého človeka, ktorá je 2 až 3 litre
a pri nadmernej teplote aj viac.
Poskytnutie ošatenia tiež závisí od charakteru
vykonávanej práce. Pracovný odev a obuv sa
poskytuje v prípade, ak sa pracuje v prostredí,
v ktorom odev a obuv podlieha nadmernému
opotrebovaniu alebo znečisteniu a ochranné
prostriedky (ochranný odev, obuv, helma,...) ak
si to vyžaduje bezpečnosť a ochrana zdravia
pri práci. Používanie ochranných prostriedkov
musí byť taktiež upravené vo vašom vnútornom
predpise.
Nezabúdajte ani nato, že aj brigádnikom
musíte poskytnúť umývacie, dezinfekčné
a čistiace prostriedky, pokiaľ to povaha ich
práce vyžaduje. Brigádnici však nemajú nárok
na poskytovanie stravovania, keďže sa nich
nevzťahujú príslušné ustanovenia Zákonníka
práce.
Pitný režim a odev ako daňové výdavky
Zabezpečenie pitného režimu prostredníctvom
nákupu nealkoholických nápojov, poskytnutie
odevu a hygienických prostriedkov patria medzi
daňovo uznané náklady na pracovné a sociálne
podmienky a starostlivosť o zdravie.
Medzi daňovo uznávané náklady patria aj náklady
vynaložené na jednotné pracovné ošatenie. Ide
o prípady, kedy nosenie jednotného ošatenia
nevypláva zo zákona, ale slúži na odlíšenie
brigádnikov od zákazníkov, prípadne má reklamnú
alebo propagačnú funkciu.